Spolu s o.z. SOLIM vydáva Katedra hospodárksej politiky EAPG Working Paper Series. EAPG - Economic Analysis and Policy Group - sú neformálne stretnutia učiteľov, mladých výskumných pracovníkov, študentov a ľudí z praxe, na ktorých sa diskutujú rôzne témy zo spoločenského života, ako aj výskumné práce z rôznych vedeckých oblastí. Okrem stretnutí sme sa pred pár rokmi rozhodli vydávať spolu príspevky, v ktorých by boli prezentované výsledky vlastného výskumu učiteľov a PhD. študentov. Okrem toho majú v rámci EAPG Working Paper Series možnosť publikovať výsledky výskumu vynikajúci študenti inžinierskeho štúdia. 

Názov série je: EAPG Working Paper Series

Periodicita: nepravidelne

ISSN 1338-2632

Doteraz publikované dokumenty zoradené od tých najnovších nájdete nižšie:

Číslo 12

Some notes on international transport margins in a balanced World Input-Output Tables

Lábaj, M.

Číslo 11

Optimálne pokuty za kartelové dohody: prípad Slovenska

Kališ, R. - Lábaj, M. - Zemanovičová, D.

Číslo 10

Efektívnosť regulácie v podmienkach slovenského plynárenstva

Silanič, P. - Šiškovičová, A.

Číslo 9

Technologické toky v ekonomicke Slovenska

Kubala, J.

Číslo 8

Hodnotenie eko-efektívnosti pomocou DEA modelov - dvojkroková metóda

Silanič, P.

Číslo 7

Ex-post skúmanie poklesov zametnanosti: Prípad Slovenskej a Českej republiky

Dujava, D.

Číslo 6

Štruktúrna dekompozícia emisií CO2 v Slovenskej republike

Habrman, M.

Číslo 5

Porovnanie ekonomické vývoja v SR s Rakúskom

Svoreňová, M. - Lábaj, M.

Číslo 4

Analýza zdrojov rastu a úrovne TFP v krajinách V4 a vo Fínsku

Kúšik, R. - Lábaj, M.

Číslo 3

Analýza vzťahu ekonomického rastu a nezamestnanosti

Slušná, Ľ.

Číslo 2

Postavenie dolára v medzinárodnom finančnom systéme - vybrané aspekty

Vojtková, M.

Číslo 1

Nekoklasický a keynesovský pohľad na rast ekonomiky

Dujava, D.

Crespo-Cuaresma Jesús, univ. prof. Dr., Vienna University of Economics and Business

Weiss Christoph R., univ. prof. Dr., Vienna University of Economics and Business

Biliana Yontcheva, PhD., Vienna University of Economics and Business

Halická Margaréta, doc. RNDr., CSc., Univerzita Komenského v Bratislave

Zdeněk Tomeš, prof. Ing., Ph.D., Masarykova univerzita v Brne

Martin Kvizda,Doc. Ing., Ph.D., Masarykova univerzita v Brne

Kliková Christiana, prof. Ing., CSc., TU Ostrava

Habrman Michal, Ing., PhD., Inštitút finančnej politiky - MF SR

Kubala Jozef, Ing., PhD., Inštitút finančnej politiky – MF SR

Baláž Vladimír, doc. Ing., PhD. DrSc., CSPV, Prognostický ústav SAV

Sabo Štefan, Ing., PhD., Centrum spoloč. a psychologických vied SAV

Workie Menbere Tiruneh, prof. Dr. Ing., PhD., Ekonomický ústav SAV

Silanič Peter, Ing., Mgr., PhD., Súkromný sektor

Šuster, Martin, Mgr., PhD., Národná Banka Slovenska

V roku 1950 vznikol na vtedajšej Vysokej škole hospodárskych vied Ústav plánovania národného hospodárstva, z ktorého sa v roku 1950 utvorila Katedra národohospodárskeho plánovania. V prvých rokoch pôsobili na ústave, resp. katedre ako prednášajúci externí učitelia, najmä JUDr. Július Bránik a Ing. arch. Ivan Kuhn. Postupne nastupovali na katedru aj interní učitelia. Prvými internými učiteľmi boli Ing. Ján Ferianc, Ing. Vladimír Mikuláš, Ing. Juraj Fecanin, Ing. Hvezdoň Kočtúch, Ing. Jozef Mihalik, Ing. Michal Baránik, Ing. Vladimír Mokrý a Ing. Milan Šmíd. Postupne sa počet interných učiteľov zvyšoval a vybudovala sa koncepcia rozvoja katedry, náplň špecializovaných kurzov a zameranie výskumnej práce.

V roku 1955 mala katedra 7 interných pracovníkov. Rok 1960 bol významným medzníkom vo vývoji katedry, pretože sa stabilizovala náplň špecializovaných učebných kurzov pre študijný smer Národohospodárske plánovanie, ako aj špecializované kurzy pre iné študijné smery. Katedra národohospodárskeho plávania sa v roku 1964 rozdelila na tri katedry a to:

1. Katedru základov plánovania národného hospodárstva (dočasne aj s okruhom problémov plánovania a tvorby cien),
2. Katedru práce,
3. Katedru investícií.

V roku 1966 sa Katedra základov plánovania národného hospodárstva rozčlenila na Katedru plánovania národného hospodárstva a Katedru cien. Tieto katedry sa v roku 1970 opäť zlúčili do jednej katedry pod názvom Katedra plánovania národného hospodárstva a cien. Katedra práce a Katedra investícií sa v roku 1970 zlúčili do Katedry práce a investícií. V roku 1976 vzniká samostatná Katedra investícií a vedecko-technického rozvoja, pričom sekcia práce sa včleňuje do Katedry plánovania národného hospodárstva a cien.

Katedra plánovania národného hospodárstva a cien sa členila na tri sekcie:

• Sekcia plánovania národného hospodárstva (vedúci doc. Ing. Vladimír Mokrý, CSc.) zabezpečovala výučbu profilujúcich predmetov:
  • Národohospodárske plánovanie,
  • Dlhodobé plánovanie,
  • Priestorové plánovanie.
• Sekcia cien (vedúci doc. Ing. Juraj Plichta, CSc.) zabezpečovala výučbu profilujúcich predmetov:
  • Vlastné náklady a ceny I – teória merania nákladov,
  • Vlastné náklady a ceny II – tvorba cien,
  • Vlastné náklady a ceny.
• Sekcia práce (vedúci doc. Ing. Jozef Mihálik, CSc.) zabezpečovala výučbu profilujúcich predmetov:
  • Sociálne plánovanie,
  • Plánovanie pracovných síl,
  • Odmeňovanie.

Všetky tri sekcie viedli špeciálne semináre pre 3. a 4. ročník vlastnej špecializácie z vybratých aktuálnych problémov zameraných na teoretické i praktické riešenia úloh v daných oblastiach.

Katedra udržiavala plodné pracovné kontakty s viacerými inštitúciami v Bratislave, ale aj mimo nej. Išlo predovšetkým o tieto inštitúcie:

• Slovenská plánovacia komisia (SPK)
• Slovenská komisia pre vedecko-technický a investičný rozvoj,
• Výskumný ústav oblastného plánovania v Bratislave (VÚOP),
• Ústredný ústav národohospodárskeho výskumu - pobočka Bratislava (ÚÚNV),
• Výskumný ústav sociálneho rozvoja a práce v Bratislave,
• Ekonomický ústav SAV v Bratislave,
• Prognostický ústav SAV v Bratislave a
• Federálny cenový úrad v Prahe.

Členovia katedry pracovali v oponentských radách a v rôznych výskumných ústavoch, vykonávali expertíznu činnosť pre orgány centrálneho riadenia, zabezpečovali a organizovali postgraduálne štúdium pre pracovníkov ústredných orgánov a podnikovo-hospodárskej sféry. Viacerí členovia katedry zastávali alebo zastávajú významné funkcie v štátnych orgánoch aj v medzinárodných organizáciách.

Katedra bola školiacim pracoviskom pre vedný odbor teória riadenia a plánovania a školila internou a externou formou vedeckých ašpirantov pre potreby VŠE, ako aj pre potreby orgánov a inštitúcií národohospodárskej riadiacej a plánovacej praxe. Zároveň školila aj vedeckých ašpirantov z iných ekonomických fakúlt z iných štátov a krajín.

S katedrou spolupracovalo takmer 30 externých pracovníkov, ktorí pôsobili v pedagogickom procese pri vedení špeciálnych seminárov a ako členovia komisií pre štátne záverečné skúšky.

Členovia Katedry plánovania národného hospodárstva a cien publikovali desiatky vedeckých prác, vysokoškolských učebníc a skrípt.

V súvislosti so vznikom študijného zamerania Investície a vedecko technický rozvoj sa v rámci FNH od školského roku 1976/1977 konštituovala ako gestor tohto zamerania samostatná katedra Investícií a základných fondov. V roku 1986 sa študijný odbor premenoval na odbor Ekonomika investičného a vedecko-technického rozvoja a gestorská katedra sa premenovala na Katedru investícií a inovačného rozvoja.

S opustením centrálneho plánovania a direktívneho riadenia národného hospodárstva a nástupom transformácie ekonomiky na trhovú sa najmä od roku 1991 transformovalo aj viacero „plánovačských“ katedier. Rýchlo a niekedy aj improvizovane vznikali a skoro aj zanikli niektoré nové katedry (napr. Katedra synergie), osamostatňovali sa oddelenia existujúcich katedier, vznikali nové vyučovacie predmety, pracoviská a racionálna štruktúra sa formulovala len postupne. Sprevádzali ju aj časté organizačné zmeny.

Základná "plánovačská" katedra, ktorá mala gesciu nad príslušným študijným odborom a študijnými zameraniami - Katedra plánovania národného hospodárstva a cien sa v školskom roku 1990/1991 zmenila na Katedru makroekonomickej stratégie zlúčením dvoch oddelení, a to: oddelenia plánovania národného hospodárstva a oddelenia cien. Z oddelenia práce vznikla Katedra zamestnanosti a sociálneho rozvoja.

V školskom roku 1991/1992 integráciou piatich katedier vznikla terajšia Katedra hospodárskej politiky, ktorá sa členila na päť oddelení: oddelenie makroekonomickej stratégie (z katedry rovnakého názvu), oddelenie investičného a inovačného rozvoja (z katedry rovnakého názvu), oddelenie zamestnanosti a sociálneho rozvoja (z katedry rovnakého názvu), oddelenie synergie, oddelenie priestorovej ekonómie a regionálnej geografie (z katedry rovnakého názvu).

Už v nasledujúcom školskom roku z oddelenia zamestnanosti a sociálneho rozvoja vznikla Katedra sociálneho rozvoja a práce a z oddelenia priestorovej ekonómie a regionálnej geografie vznikla Katedra regionálnej ekonómie, geografie a ekonomiky životného prostredia.

V školskom roku 1995/1996 oddelenie synergie zaniklo, a tak Katedra hospodárskej politiky mala dve oddelenia: oddelenie makroekonomickej stratégie a oddelenie investičného a inovačného rozvoja.

Tieto dve oddelenia sa v školskom roku 1999/2000 zrušili a od tej doby Katedra hospodárskej politiky nemá žiadne oddelenia.

Katedra hospodárskej politiky NHF počas svojej existencie do roku 1990 zabezpečovala výučbu na všetkých fakultách školy a na NHF bola gestorskou katedrou študijných odborov Národohospodárske plánovanie, Ekonomika investičného a vedecko-technického rozvoja a Národohospodárska teória a politika. V súčasnosti gestoruje študijný odbor Národné hospodárstvo a v rámci neho študijný program Hospodárska politika. V súčasnosti katedra zabezpečuje povinný predmet Ekonomickej univerzity Národohospodárska politika, ako aj povinný fakultný predmet Hospodárska politika Európskej únie. Učitelia katedry zabezpečujú výučbu predmetov študijného odboru Národné hospodárstvo a študijného programu Hospodárska politika, ktorú gestorujú, napr. predmety Stratégia sociálno-ekonomického rozvoja, Protimonopolná politika, Národné účty, Prognostické metódy, Sociálno-ekonomická analýza, Makroekonomická regulácia v trhovej ekonomike, Vonkajšie ekonomické vzťahy atď. Pedagógovia katedry sústavne inovovali predmety študijného programu, ktoré zabezpečili základnou študijnou literatúrou vo forme monografií, vysokoškolských učebníc a skrípt, ktoré sa postupne publikovali. V každom školskom roku pôsobia na katedre 2 - 4 externí učitelia zo zahraničia a z hospodárskej praxe. Pedagógovia katedry sa podieľali subdodávkami na tvorbe Vízie rozvoja slovenskej spoločnosti do roku 2030.

Vedecko-výskumná činnosť katedry je dlhodobo orientovaná na zhodnotenie stavu ekonomiky SR, jej vývojových tendencií a prognóz, na koncepciu vývoja štrukturálnych zmien v SR, na úlohy a aktualizáciu hospodárskej politiky SR, ako člena EÚ a Eurozóny. Katedra sa zameriava na analýzu súhrnnej makroekonomickej výkonnosti SR a jej komparácie s výkonnosťou európskych štátov, na identifikovanie príčin a rozsahu výkonnostnej medzery medzi SR a priemerom EÚ. Katedra analyzuje proces reálnej konvergencie, faktory a determinanty rastovej výkonnosti na úroveň zhodnocovacích procesov a úroveň produktivity práce. Súčasťou výskumnej činnosti Katedry je aj orientácia a analýza na kvalitu života a to prostredníctvom analýzy spotreby slovenských domácností, analýzy štruktúry výdavkov domácností, ako aj analýzy regionálnych rozdielov v príjmovej a výdavkovej časti obyvateľstva. Výsledky výskumu učitelia katedry prezentovali v desiatkach odborných článkov, v záverečných správach a vo vystúpeniach na domácich a zahraničných odborných konferenciách, seminároch, ako aj v učebniciach, monografiách a iných knižných publikáciách.

Viacerí učitelia, profesori a docenti sú členmi vedeckých rád rôznych fakúlt a vysokých škôl, ako aj ústavov Slovenskej akadémie vied. V rokoch 1994/1998 bola členkou Akreditačnej komisie – poradného orgánu vlády SR prof. Ing. Viera Bacová, CSc., od roku 2002 do roku 2011 bol členom Akreditačnej komisie – poradného orgánu vlády SR prof. Ing. Pavol Vincúr, PhD., ktorý od roku 2008 do 2011 bol aj členom Akreditačnej komisie Českej republiky.

Katedra rozvíja spoluprácu s mnohými domácimi a zahraničnými pracoviskami a inštitúciami hospodárskej praxe. Väčšina profesorov a docentov katedry pôsobia ako školitelia doktorandského štúdia. 

Prehľad vedúcich katedry od jej vzniku doteraz:

1950 – 1951 Ing. arch. Ivan Kuhn (externý vedúci)

1951 – 1958 doc. Ing. Ján Ferianc, CSc.

1958 – 1959 doc. Ing. Juraj Fecanin, CSc.

1959 – 1960 doc. Ing. Hvezdoň Kočtúch, CSc.

1961 – 1964 doc. Ing. Ján Ferianc, CSc.

1964 – 1970 doc. Ing. Michal Baránik, CSc.

1970 – 1971 doc. Ing. Vladimír Mokrý, CSc. (poverený vedením)

1971 – 1986 prof. Ing. Karol France, CSc.

1986 – 1987 doc. Ing. Vladimír Mokrý, CSc. (poverený vedením)

1987 – 1989 doc. Ing. Marta Hamalová, CSc.

1989 – 1991 prof. Ing. Michal Baránik, CSc.

1991 – 1992 prof. Ing. Ondrej Čapo, CSc.

1992 – 1994 prof. Ing. Michal Baránik, CSc.

1994 – 2011 prof. Ing. Pavol Vincúr, PhD.

2011 – doc. Ing. Vladimír Mikulec, CSc. (poverený vedením)

2011 – 2015 Univ.prof.i.R. Dipl. Ing. Dr. Mikuláš Luptáčik              

2015 – 2019 Ing. Karol Morvay, PhD.

2019 - prof. Ing. Martin Lábaj, PhD. 

Prehľad vývoja počtu učiteľov na katedre:

• Sme kolektív učiteľov a výskumníkov, ktorým záleží na riešení aktuálnych ekonomických a spoločenských problémov a výziev.

• Budúcnosť našej spoločnosti nám nie je ľahostajná. Naše nadšenie pre objavovanie nových poznatkov sa snažíme preniesť aj na našich študentov.
• Do výučby prinášame najnovšie poznatky z medzinárodného  ako aj vlastného výskumu.
• Zabezpečujeme predmety, ktoré rozvíjajú u študentov ekonomické myslenie, empirickú ekonómiu a prácu s dátami a štatistikou, čo im dáva významnú konkurenčnú výhodu na trhu, a vedia sa uplatniť vo viacerých odboroch.

Vedenie katedry

Vedenie katedry

LÁBAJ, Martin, prof. Ing., PhD.

vedúci katedry

profesor

4B04 +421 2 6729 1444  

 

KALIŠ, Richard, Ing., PhD.

zástupca vedúceho katedry

výskumný pracovník

4B43 +421 2 6729 1493

 

MAÁROVÁ, Katarína

sekretárka

4B48 +421 2 6729 1486

Najnovšie metódy pre rozhodnutia a politiky založené na údajoch - jasne a zrozumiteľne

Osvojíte si vedomosti o moderných metódach výskumného dizajnu pre odhad kauzálnych efektov opatrení, programov a politík.

Získate pokročilé zručnosti pre používanie moderných softvérov (napr. Stata) v empirickom ekonomickom výskume, naučíte sa skripty, programovať pokročilejšie analýzy.

Naučíte sa formulovať ekonomický problém a navrhnúť výskumný dizajn pre jeho preskúmanie prostredníctvom empirickej analýzy, formulovať hypotézy a analyticky ich potvrdiť alebo vyvrátiť.

Vyučujúci:

Martin Lábaj, Erika Majzlíková

Predpoklady: aspoň jeden semester ekonometrie

Zaradenie v študijných programoch: povinný predmet št. programu Aplikovaná ekonómia (2.st), výberový predmet št. programu Ekonómia (3.st)

Stručná osnova:

• Základné pojmy, napr. kauzalita, skreslenie, ceteris paribus.
• Výskumný dizajn, indentifikačné stratégie, estimátor.
• Znáhodnené kontrolované experimenty.
• Regresia s viacerými kontrolnými premennými.
• Skreslenie spôsobené vynechaním premennej.
• Inštrumentálne premenné.
• IV estimátor a dvojstupňová metóda najmenších štvorcov.
• Regresia diskontinuitných zmien.
• Diff-in-Diff estimátor.
• Odhady na spojených prierezových údajoch a panelových údajoch pre hodnotenie efektov politík.
• Metóda syntetických kontrolných skupín.
• Neštandardné štandardné chyby

Odporúčaná literatúra:

Cunningham, S., 2021. Causal inference: The mixtape. Yale University Press.

Angrist, J.D. and Pischke, J.S., 2014. Mastering'metrics: The path from cause to effect. Princeton University Press.

Wooldridge, J.M., 2016. Introductory econometrics: A modern approach. Nelson Education.

Angrist, J.D. and Pischke, J.S., 2008. Mostly harmless econometrics: An empiricist's companion. Princeton university press.

Abstract

Usually, health policy makers face a trade-off between benefits and costs from healthcare markets regulation and deregulation. We argue that these markets and policy reforms should not be studied in isolation as the effects from regulation in one market spillover to other markets. In particular, we study entry decisions and strategic interactions between general practitioners, pediatricians, and pharmacies. We show that a better regulation and accessibility of one profession allow policy makers to relax spatial restrictions and regulations of other healthcare professionals. We document that these spillover effects could be sizeable as the entry thresholds for pharmacies to enter the market decrease by 70 % with the presence of a general practitioner. Our counterfactual analysis suggests that a better coverage of GPs would improve spatial accessibility of pharmaceutical services and lead to an entry of new pharmacies in currently unattractive markets, mostly in rural areas.

Abstract

The aim of this paper is to investigate business cycle synchronization between seven candidate countries to the Euro Area (EA) – Bulgaria, Czech Republic, Croatia, Hungary, Poland, Romania and Sweden – and the Euro Area (EA-12/EA-19), France and Germany. The Hodrick-Prescott filter is used to decompose the real Gross Domestic Product into trend and cyclical components for the period 1995Q1-2019Q4. The results point to the existence of a strong business cycle synchronization between Sweden and the Euro Area, Germany, and France. The second highest correlation was observed for the Czech Republic followed by Hungary, Poland and Croatia. In contrast, Bulgaria and Romania show the weakest business cycle synchronization with both the Euro Area and the core economies. We conclude that Sweden is the most prepared country to be the next passenger in the single currency train from the perspective of business cycle synchronization.

Abstract

The aim of this paper is to examine the potential impacts of automation and digitalisation on the Slovak labour market, which, according to several studies, belongs to a group of countries with the highest risk. To quantify the share of employment at a high risk of automation, we use detailed employment data and automatability estimates (or substitutional potentials) for individual occupations according to three different methodologies: by Frey and Osborne (2013), Dengler and Matthes (2018), and Mihaylov and Tijdens (2019). In 2019, depending on the approach taken, the share of employment in Slovakia at a high risk of automation ranged from about 20 to 47%. Districts at the highest risk of automation include Kysucké Nové Mesto, Bytča, Myjava, Skalica and Krupina, while districts with the lowest share of employment at risk are Svidník, Levoča, Ružomberok, Košice I and Trebišov. A key point is that technological progress is not likely to increase the existing regional differences in Slovakia or have a greater impact on districts with high unemployment. Other findings show that employees with a lower income face a higher risk of losing their job as a result of technological progress. Industries with the largest share of employment at a very high risk include many manufacturing industries, as well as wholesale and retail trade. In terms of occupations, mechanical machinery assemblers and electrical equipment assemblers face the highest risk. Regarding trade, occupations potentially facing a high risk include shop sales assistants, cashiers, ticket clerks, commercial sales representatives, and stock clerks.

Abstract

We study the relationship between market size and a number of firms in several healthcare professions in Slovakia to provide a new evidence about
their entry decisions and a toughness of competition in the market. The size of a local market to support the entry of the first general practitioner
is estimated to 1400 inhabitants. It equals 1700 inhabitants for the first pharmacy to enter, and 2300 for pediatricians. The population has to more
than double for the second professional to enter. To support the second firm, the population per firm in the market has to increase by 30 % for pharmacies, by 25 % for general practitioners, and by almost 40 % for pediatricians. However, after the entry of the second firm, the intensity
of competition does not change, except for pediatricians. The results are robust to spatial interactions taken into account. However, our estimates of
spatial interactions show negative (but decreasing) spatial spillover effects for pharmacies, general practitioners, and dentists between 1995 and 2010. In
this period, competitive effects prevailed and outweighed demand spillovers. We document that demand effect continued to grow since 2010 and in 2017
outweighed the competition effect for pharmacies.

Abstract

We use three different indicators based on inflation expectations to measure central bank credibility in 9 countries in Central and Eastern Europe. We quantify credibility using differences between official inflation targets and inflation expectations as well as differences between inflation expectations and implicit targets based on estimation of the Taylor rule. Determinants of central bank credibility are investigated using pooled OLS. According to our results, stable and low inflation and sound public finances are conductive to central bank credibility. We show that our results are in line with survey-based measures of trust in local currency.

Abstract

To understand the effects of automation and other types of technological changes on European labor demand, we use a framework and empirical decomposition of observed changes in the total wage bill in the economy developed by Acemoglu and Restrepo (2019). The decomposition is derived from a task-based model that allows us to study the effects of different technologies on labor demand. At the center of the framework is the task content of production|measuring the allocation of tasks to factors of production. Automation, by creating a displacement effect, shifts the task content of production against labor, while the introduction of new tasks in which labor has a comparative advantage improves it via the reinstatement effect. Overall effects are country-time specific and call for an empirical exploration. We apply the decomposition to 15 European countries with good data coverage in EU KLEMS database.