Ako zabezpečiť, aby bol daňový systém čo najférovejší, ale aby ekonomike škodil čo najmenej? O týchto aj iných témach sa diskutovali odborníci na konferencii TRENDu s názvom Daňový a odvodový systém 21. storočia. EU NHF zastupoval v paneli profesor Pavol Ochotnický z Katedry financií.
Férový a motivačný systém povinných platieb štátu bude v čase starnutia, globalizácie a technologických zmien nevyhnutnosťou.
Američania zvyknú hovorievať, že v živote sú isté len dve veci: smrť a dane. Aj za tieto istoty sa však spolu s rozvojom technológií postupne dopisuje otáznik. Biotechnológie a moderná medicína dokážu ľudský život predlžovať čoraz viac a výpočtová technika spolu s digitálnou ekonomikou zasa umožňujú vyhýbanie sa plateniu daní. Napríklad prostredníctvom obchodovania v kryptomenách alebo presúvaním daňového bremena do iných krajín.
Ako sa vyrovnať s týmito trendmi? Ako zabezpečiť, aby bol daňový systém čo najférovejší, ale aby ekonomike škodil čo najmenej? O týchto témach sa TREND v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie začiatkom decembra rozprával s odborníkmi na konferencii Daňový a odvodový systém 21. storočia.
Menej škodiť a prekážať
Panel neriešil ani tak otázku, či by dane mali byť všeobecne nízke alebo vysoké, ale skôr to, ako dnešný mix povinných príspevkov do verejných financií zlepšiť. Je totiž rozdiel, či sú dane uvalené najmä na príjmy, na spotrebu alebo na majetok, ukazuje ekonomický výskum.
Motivácii tvoriť hodnoty najviac škodia priame dane: z príjmu osôb a firiem.
Neplatí tradičné presvedčenie, že čím sú tieto dane nižšie, tým je krajina pre investície automaticky príťažlivejšia, hovorí profesor Ekonomickej univerzity v Bratislave Pavol Ochotnický. Konkurencieschopnosť určujú aj mnohé iné faktory, najmä efektívne fungovanie verejného sektora. ,,Deň daňovej slobody nehovorí nič o konkurencieschopnosti ekonomiky.
Dôležitejšia je všeobecná fiškálna konkurencieschopnosť, teda to, ako podporujeme hospodárstvo prostredníctvom výdavkov, napríklad na vzdelávanie a výskum, start-upy či štátnu pomoc," vysvetľuje. Pripomenul tiež zhruba storočný Wagnerov zákon, ktorý hovorí, že štáty prerozdeľujú tým viac zdrojov v ekonomike, čím sú bohatšie. To tiež v krízach pomáha hospodárstvo viac stabilizovať.
Trvá to
Zároveň pripomenul hodnotenie Svetovej banky, podľa ktorej sa na Slovensku pomaly a neefektívne vynucujú zmluvy a výrazne dlho sa čaká na stavebné povolenia či začatie podnikania. ,,Keď si podnikateľ zoberie úver, tri roky čaká na stavebné povolenie a potom príde recesia, má starosti a straty," ilustruje problém.
Okrem zlepšenia podnikateľského prostredia prostredníctvom zjednodušenia a zrýchlenia procesov na Slovensku stále ostáva priestor presúvať daňové zaťaženie z oblastí, kde škodí viac, k tým, ktoré znižujú hospodársky rast menej. Týka sa to najmä environmentálnych daní a daní z majetku, ktoré sú v krajine pod Tatrami v medzinárodnom porovnaní jedny z najnižších. Naopak, znížiť by sa mohli pomerne vysoké odvodové sadzby, ktoré zaťažujú pracovnú silu.
Starnutie a digitalizácia
Keďže miestny daňový systém získava väčšinu zdrojov zo zaťaženia pracovnej sily vrátane vysokých odvodov platených zamestnávateľmi, rýchle starnutie obyvateľstva spolu so znižujúcim sa počtom ľudí v produktívnom veku bude znamenať postupný pokles týchto príjmov štátu či Sociálnej poisťovne.
Zároveň budú v hospodárstve mnohé pracovné miesta nahrádzať stroje a bude rásť počet pracujúcich pre rôzne digitálne platformy, pripomína výzvy 21. storočia pre daňový systém hlavný ekonóm ministerstva financií Biswajit Banerjee. ,,Základy, na ktorých stojí dnešný systém, postupne skolabujú," varoval vo svojej provokatívnej úvodnej reči. Alternatívou môže byť v budúcnosti zdaňovanie nových objektov, napríklad robotov či používateľských dát na internete, zašpekuloval si B. Banerjee.
Túto myšlienku podporil aj viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka s argumentom, že zaťaženie práce a kapitálu je už teraz dostatočne vysoké. Štát by preto mohol hľadať spôsoby, ako zdaňovať skôr majetok, teda nehnuteľnosti, autá či úspory. Za škodlivý trend považuje selektívne zvyšovanie daňovej záťaže pre vybrané hospodárske subjekty, napríklad obchodné reťazce.
Kde hľadať spravodlivosť
Dôležitou témou, ktorá sa vinula diskusiou, bola aj daňová spravodlivosť. Učebnice verejných financií ju delia na vertikálnu, teda aby daňovníci s vysokými príjmami neplatili menej ako tí s nižšími platmi, a horizontálnu, ktorá volá po rovnakom zdanení rovnakých príjmov. Vertikálnu spravodlivosť na Slovensku zabezpečuje progresívne zdanenie príjmov fyzických osôb, no čiastočne ju narúšajú stropy pre platenie sociálnych odvodov.
Horizontálna spravodlivosť sa týka najmä možností na daňovú optimalizáciu a úniky. Ak sa jedna skupina daňovníkov svojim povinnostiam legálne či nelegálne vyhýba, na rovnaký objem verejných zdrojov sa musí zvyšok obyvateľstva vyskladať vyššími sadzbami daní, odvodov alebo iných poplatkov. Príkladom môže byť rôzna daňová záťaž práce na zamestnaneckú a živnostnícku zmluvu. V druhom prípade si daňovník môže uplatniť výdavky až vo výške šesťdesiat percent príjmov aj v prípade, že žiadne v skutočnosti nemal. Ochota platiť dane však vždy ide vždy ruka v ruke s efektivitou verejných výdavkov, zhodli sa diskutujúci.
Z hľadiska daňových únikov Slovensko urobilo pokrok najmä v efektivite výberu DPH. Ak by sa daňové úniky na DPH znížili na priemer EÚ, slovenská základná sadzba by podľa prepočtu ministerstva financií mohla klesnúť zo súčasných 20 na 16,4 percenta.
Podľa ekonóma Európskej komisie Roberta Kuenzela miestny daňový mix nijako zásadne hospodárskemu rastu neškodí: aj preto, že rozdiel medzi sociálnymi dávkami a čistým príjmom pri práci za nízku mzdu je v porovnaní s inými krajinami dostatočne veľký. Neplatí tak zažitá predstava, že by dávky motivovali na ničnerobenie.
Problémom SR sú podľa ekonóma skôr vysoké náklady na plnenie si všetkých daňových a informačných povinností voči štátu. Podľa dát zozbieraných Bruselom to miestne firmy stojí až takmer tri percentá ich obratu. Na porovnanie: v Írsku alebo Luxembursku je to menej ako jedno percento.
Daňový paternalizmus
Okrem menšej škodlivosti voči hospodárstvu a spravodlivosti medzi rôznymi daňovými subjektmi sa systém povinných príspevkov ,,na štát“ môže zameriavať aj na konkrétne politické ciele. Ak má krajina prispievať k znižovaniu emisií skleníkových plynov, môže viac zdaňovať tovary a služby škodiace životnému prostrediu, najmä spaľovanie fosílnych palív. Podobne ako iné krajiny má Slovensko významne zdanené pohonné látky: špinavšia nafta je však voči benzínu zvýhodnená. Teplo a iné formy energie sa nijako viac nezdaňujú. Naopak, krajina štedro dotuje ťažbu a spaľovanie miestneho hnedého uhlia.
rem životného prostredia sa možno zameriavať aj na zdravie, napríklad prostredníctvom daňového znevýhodnenia nezdravých potravín. Štát sa takto daňami snaží ľudí usmerňovať k lepšiemu zdraviu. Mnohí to vnímajú ako akýsi štátny paternalizmus, teda neprimerané zasahovanie do slobody životných volieb. Peter Harvan z Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií oponuje. Keďže náklady z nezdravého stravovania znáša verejný systém zdravotníctva, ľudia by ich podľa neho mali mať v cenách tovarov započítané. Štúdie dosahov ukazujú, že spotrebné správanie hlavne mladých ľudí sa mení, podporuje tento typ daní P. Harvan. ,,V Mexiku zavedenie mierne vyššej dane znížilo spotrebu sladených nápojov o pätnásť percent, v Maďarsku sa pokles pohyboval v jednociferných percentuálnych hodnotách," dokumentuje.
Daňový systém tiež dokáže ľudí a firmy motivovať na vzdelávanie, vedu a výskum či znižovanie regionálnych rozdielov. Práve vzdelávanie vyšlo v miniankete konferencie ako oblasť, na ktorú by sa politici mali zamerať najviac. Zrejme aj v súvislosti s budúcnosťou, ktorá bude od pracujúcich vyžadovať čoraz vyššiu kvalifikáciu.
Nič totiž nie je nemenné - ani povinné platby financujúce fungovanie štátu. A tak, ako sa mení spoločnosť a ekonomika, musí sa vyvíjať aj spôsob, ako si krajiny verejné služby financujú. Múdre vlády sa vývoju dopredu rozumne prispôsobujú. Tie druhé si počkajú, kým ich k tomu dotlačia okolnosti.
