SERVÁTKA, M., ANGELOVSKI, A., NEUGEBAUER, T.

“Rank-Order Competition in the Voluntary Provision of Impure Public Goods”

Nepravé verejné statky často vytvárajú rozdielne výplaty kvôli časovým rozdielom alebo geografickej odľahlosti členov skupiny, ktorá ich spožíva. V štúdii navrhujeme nový mechanizmus (Rank‐Order Voluntary Contribution Mechanism, skrátene ROVCM), ktorý využíva súťaž na zvýšenie poskytovania nepravých verejných statkov. V rámci mechanizmu členovia skupiny medzi sebou súťažia o to, kto dostane väčšiu časť verejného statku. Ich poradie je určené veľkosťou príspevku na statok. V laboratórnom experimente testujúcom efektivitu mechanizmu porovnávame správanie ľudí v ROVCM so situáciou, kde je poradie určené náhodne. Mediánove príspevky v ROVCM sú 100% základného imania počas celého experimentu, ale pri náhodnom poradí začínajú na nižšej úrovni a sústavne klesajú.

Bednárová, M., Klimko, R., Rievajová, E.

"From Environmental Reporting to Environmental Performance"

Znečistenie ovzdušia, zneškodňovanie odpadu, nadmerné čerpanie prírodných zdrojov, odlesňovanie, znečistenie vody a emisie CO2 sú niektoré z hlavných environmentálnych problémov, ktorým čelíme. Výskum v oblasti hľadaní riešení pre udržateľný rozvoj považujeme za rozhodujúci, hlavne z dôvodu minimalizácie negatívnych vplyvov na životné prostredie. Zámerom je usilovať sa o udržateľné zapojenie sa a zvyšovanie environmentálneho povedomia firiem aj spoločnosti. Cieľom autorov štúdie je identifikovať faktory ovplyvňujúce zverejňovanie informácií 100 najväčších svetových spoločností o ich vplyve na životné prostredie a ich reálne environmentálne správanie sa. Výsledky štúdie, okrem iného, ukazujú, že 66 % najväčších svetových spoločností dodržiava svetovo najpoužívanejšie štandardy GRI a v súlade s nimi informuje o svojom environmentálnom správaní sa. Potvrdili sme, že firmy pôsobiace v odvetviach viac zaťažujúcich životné prostredie majú tendenciu informovať o svojej činnosti vo vyššej miere. Štúdia tiež preukázala, že firmy so sídlom v Európskej únii sa správajú k životnému prostrediu zodpovednejšie, čo však môže byť dôsledok prísnejšej európskej legislatívy v oblasti ochrany životného prostredia.

ADAMOVSKÝ, P., GONDA, V.

„Rozdiely v efektívnosti inovačných systémov Slovenska a vybraných krajín Európskej únie“

Nástrojom na riešenie globálnych výziev, ktorým v súčasnosti čelí Európska únia (EÚ) – rastúca globálna konkurencia, demografické zmeny a starnutie obyvateľstva, energetická bezpečnosť, klimatické zmeny či znečisťovanie životného prostredia – je predovšetkým inovatívnosť v širokom zmysle slova. Práve inovácie považuje EÚ za rozhodujúci faktor konkurencieschopnosti ekonomík členských krajín a podnikov a za hlavný generátor nových produktov a služieb. Nato, aby krajina bola úspešná v konkurenčnom boji, musí zvyšovať svoju inovačnú výkonnosť a  efektívnosť a tým vytvárať prostredie priaznivé pre rýchlu a masívnu produkciu komerčne využiteľných inovácií. Cieľom článku bolo preskúmať rozdiely v inovačnej efektívnosti národných inovačných systémov Slovenska a vybraných krajín EÚ prostredníctvom metódy super-efektívnostnej Analýzy obálky dát (Data Envelopment Analysis, DEA) s konštantnými výnosmi z rozsahu v referenčnom období 2006-2015, a identifikovať vzorové krajiny pre Slovenskú republiku (SR). Potvrdili sme, že Slovensko zaostáva za efektívnejšími krajinami najmä kvôli slabému financovaniu výskumu a vývoja a pomalej difúzii zahraničných inovácií. Krajina vykazuje nedostatky v technologickom transfere, kvôli čomu sa mnoho lokálnych invencií a nápadov nepremieňa na inovácie. Štúdia súčasne poskytuje niektoré odporúčania, ako efektívnosť zlepšiť. Napriek podpriemerným výsledkom má SR potenciál pre tvorbu inovácií a využitie kvality ľudského kapitálu v budúcnosti.

CHOVANCOVÁ, B., HUDCOVSKÝ, J., KOTÁSKOVÁ, A.

“The Impact of Stocks and Bonds on Pension Fund Performance”

Významnými investormi na kapitálových trhoch sú aj penzijné fondy, ktorých nespornou výhodou je držba dlhodobého kapitálu. V súvislosti aj s dôchodkovou reformou na Slovensku sa často stretávame s otázkou, do akej miery dokážu tieto fondy efektívne  riadiť portólia aktív v prospech svojich klientov. Najčastejšie aktíva v penzijných fondoch sú dlhopisy a akcie, pri ktorých najspoľahlivejším indikátorom vývoja sú akciové, či dlhopisové indexy.  Naším zámerom bolo konfrontovať výkonnosť penzijných fondov s výkonnosťou významných svetových indexov akcií a dlhopisov. Pri skúmaní tohto vzťahu využívame najmä štatistické údaje pre tieto fondy, ktoré sú súčasťou databáz OECD.  Pri riešení tohto problému sme dospeli k záverom, že manažéri dlhopisových porfólií v penzijných fondoch dokážu spoľahlivejšie kopírovať vývoj dlhopisových indexov. V tejto komparácii sa prejavujú menšie odchýlky vo výkonnosti dlhopisových indexov a dlhopisových penzijných fondov.  Pri konštrukcii akciových porfólií sa prejavujú už veľké diferencie vo výkonnosti vo vzťahu k akciovým indexom. To sa prejavilo aj na slovenskom trhu dôchodkových fondov, keď jednotliví správcovia pristúpili k tvorbe indexových fondov, ktoré kopírujú najvýkonnejšie akciové indexy.

DANKOVÁ, K., SERVÁTKA, M.

“Gender Robustness of Overconfidence and Excess Entry”

Náš výskum podporuje myšlienku, že ženy sú opatrnejšie pri vstupe na trh a ich prítomnosť zmierňuje nadmernú sebaistotu mužov pri rozhodovaní v podnikateľskom kontexte. Výsledky výskumu ukazujú, že prítomnosť žien navodzuje disciplínu na trhu. Známy experiment Camerera a Lovalla z roku 1990, zameraný iba na mužov, objavil, že muži sú nadmerne sebaistí, čo sa prejavuje v nadmernom vstupe na trhy. Účastníci nášich experimentov, uskutočnených s oboma pohlaviami, nevykazujú nadmernú sebaistotu.  Prvý experiment obsahoval otázky o aktuálnych udalostiach a športe, ktoré sú zvyčajne zaujímavejšie pre mužov, zatiaľ čo druhý experiment bol rodovo neutrálny. V obidvoch prípadoch prítomnosť žien znamenala, že nadmerná sebaistota, ktorá bola predtým prítomná v experimente iba s mužmi, zanikla. Výsledky experimentov poukazujú na to, že ženy lepšie odhadujú trhové podmienky.

SERVÁTKA, M., LORKO, M., ZHANG, L.

“Anchoring in Project Duration Estimation”

Autori vo svojej štúdii vysvetľujú, prečo rôzne projekty často zlyhávajú v dôsledku nerealistických časových plánov. Cieľom projektu je zvyčajne vytvoriť niečo nové, doteraz nerealizované. Presne naplánovať úlohy, s ktorými nemá firma skúseností, je však náročné. Očakáva sa, že z nepresne naplánovaných projektov sa firmy dokážu poučiť a v budúcnosti budú plánovať podobné projekty presnejšie. To sa však v praxi nedeje. Naopak, vysoká miera neúspešných projektov je typická aj pre spoločnosti, ktoré majú s projektovým riadením dlhoročné skúsenosti. Prečo sa teda ľudia nedokážu poučiť zo svojich skúseností a neustále opakujú pri plánovaní času rovnaké chyby? Bádatelia uskutočnili ekonomický experiment. Pozvali do laboratória v Sydney ľudí a predstavili im jednoduchú úlohu spočívajúcu v porovnávaní dvojíc tvorených dvojcifernými číslami. Aby počas experimentu nemohli sledovať čas, vzali im hodinky a mobily. Každý z účastníkov najprv odhadol, ako dlho mu úloha potrvá a potom ju absolvoval – v priemere trvalo vykonanie úlohy približne 11 minút. Účastníci boli, podľa pravidiel experimentálneho ekonomického výskumu, k výkonu peňažne motivovaní. Čím rýchlejšie úlohu dokončili a čím presnejšie odhadli jej trvanie, tým viac peňazí zarobili.

CHOVANCOVÁ, B., HUDCOVSKÝ, J. KOTÁSKOVÁ, A.

“Impact of Stocks and Bonds on Pension Fund Performance”

Významnými investormi na kapitálových trhoch sú aj penzijné fondy, ktorých nespornou výhodou je držba dlhodobého kapitálu. V súvislosti aj s dôchodkovou reformou na Slovensku sa často stretávame s otázkou, do akej miery dokážu tieto fondy efektívne  riadiť portólia aktív v prospech svojich klientov. Najčastejšie aktíva v penzijných fondoch sú dlhopisy a akcie, pri ktorých najspoľahlivejším indikátorom vývoja sú akciové, či dlhopisové indexy.  Naším zámerom bolo konfrontovať výkonnosť penzijných fondov s výkonnosťou významných svetových indexov akcií a dlhopisov. Pri skúmaní tohto vzťahu využívame najmä štatistické údaje pre tieto fondy, ktoré sú súčasťou databáz OECD.  Pri riešení tohto problému sme dospeli k záverom, že manažéri dlhopisových porfólií v penzijných fondoch dokážu spoľahlivejšie kopírovať vývoj dlhopisových indexov. V tejto komparácii sa prejavujú menšie odchýlky vo výkonnosti dlhopisových indexov a dlhopisových penzijných fondov.  Pri konštrukcii akciových porfólií sa prejavujú už veľké diferencie vo výkonnosti vo vzťahu k akciovým indexom. To sa prejavilo aj na slovenskom trhu dôchodkových fondov, keď jednotliví správcovia pristúpili k tvorbe indexových fondov, ktoré kopírujú najvýkonnejšie akciové indexy.

KÁČER, M., OCHOTNICKÝ, P., ALEXY, M.

„The Altman’s Revised Z’-Score Model, Non-financial Information and Macroeconomic Variables: Case of Slovak SMEs“

Modely zlyhania firiem sú dôležitými nástrojmi pre bankárov, investorov, veriteľov, ratingové agentúry a pre samotné spoločnosti. V našom výskume sa venujeme odhadu modelov predikcie zlyhania, ktoré využívajú finančné a nefinančné ukazovatele skúmaných firiem a takisto vplyv makroprostredia. Použili sme údaje takmer 150 000 slovenských MSP za obdobie 8 rokov (spolu vyše 600 000 pozorovaní). Východiskom pre modely je Altmanove revidované Z’-Skóre. Zistili sme, že ak ku tradičným finančným ukazovateľom pridáme aj nefinančné, významne sa zlepšujú predikcie modelu. K takýmto premenným je možné pristupovať pomerne ľahko a často ich aktualizovať, čo umožňuje zainteresovaným stranám (bankám, veriteľom atď.) upraviť a vylepšiť svoje úverové modely.

LÁBAJ, M., MORVAY. K., SILANIČ, P., WEISS, CH.

„Market Structure and Competition in Transition: Results from a Spatial Analysis“

V článku autori poskytli prvý mikroekonomický empirický dôkaz o zmenách bariér vstupu na trh, determinantoch ziskovosti firiem, a o zmenách v intenzite konkurencie počas transformácie ekonomiku. Odhadli sme veľkosť hranice potrebnej pre podporu rôzneho počtu firiem pre niekoľko maloobchodných a špecializovaných odvetví služieb vo veľkom počte geografických trhov na Slovensku. Analyzovali sme trhy predajcov automobilov, elektrikárov, klampiarov a reštauračných služieb. Tri rôzne časové obdobia v analýze (1995,2001,2010) charakterizujú rozdielne stupne transformačného procesu. Špecifický dôraz bol daný na priestorové efekty medzi lokálnymi trhmi. Odhadnuté výsledky z priestorového rozšíreného modelu ukázali, že bariéry vstupu značne poklesli (s výnimkou reštaurácií) a že intenzita súťaže v priemere vzrástla. Ďalej sme zistili, že efekty prelievania dopytu a/alebo efekty spojené s pozitívnou koreláciou v nepozorovaných vysvetľujúcich premenných prevažujú negatívny efekt prelievania spôsobený súťažnými silami medzi susednými mestami a obcami.

LÁBAJ, M., SILANIČ, P., WEISS, CH., YONTCHEVA, B.

„Market Structure and Competition in the Healthcare Indrustry“

V článku sa autori zaoberali rozhodovaním poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na Slovensku o vstupe na trh. Konkrétne sme skúmali lekárne, zubárov a všeobecných lekárov a odhadli sme rovnovážny počet firiem na trhu ako funkciu trhových charakteristík. Naše zistenia naznačujú, že súčasná regulácia vedie k relatívne rovnomernému rozdeleniu ziskov medzi predajcami v rôznych trhových štruktúrach (vo vidieckych oblastiach vytvárajúcimi zisk na obyvateľa na úrovni predajcov v hustejšie osídlených oblastiach). Vzhľadom na limitované dáta sme neboli schopní určiť, či táto podobnosť v ziskoch je dôsledkom podobného dopytu a štruktúry nákladov alebo či predajcovia vo vidieckych oblastiach čelia rozdielnym trhovým podmienkam ale sú schopní kompenzovať nižší dopyt implementáciou úspor v nákladoch v dôsledku absencie konkurenčných tlakov.

DOVÁĽOVÁ, G., HOŠOFF, B., KALIŠ, R., LÁBAJ, M., STRACOVÁ, E.

„Analysis of the Impact of the CETA Trade Agreement between the EU and Canada on the Slovak Economy“

V článku skúmame dopady vyplývajúce z uzatvorenia Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody (CETA) medzi Európskou úniou a Kanadou na slovenskú ekonomiku so zameraním na automobilový, strojársky a elektrotechnický priemysel. Štúdia obsahuje analýzu obchodných tokov medzi Slovenskom a Kanadou a odhady priamych aj nepriamych efektov generovaných zmenami v zahraničnom obchode na pridanú hodnotu, export a zamestnanosť v SR, a to pomocou viac-regionálneho input-output modelu. Skúmané boli tarifné, ale aj netarifné bariéry obchodu. Analýza dát ukázala, že Kanada nepredstavuje pre Slovensko významného obchodného partnera vzhľadom na relatívne malé objemy obchodovaných tovarov a služieb. Uzatvorenie obchodnej dohody CETA by malo mať na slovenskú ekonomiku relatívne nízky, avšak pozitívny vplyv. Na základe rôznych variantov vývoja je z odstránenia tarifných prekážok očakávaný priemerný dopad obchodnej dohody CETA na slovenskú ekonomiku na úrovni 0,013 % HDP, pričom dopad na tvorbu pracovných miest bol odhadnutý len na úrovni 0,012 % celkovej zamestnanosti. Odstránenie tarifných prekážok by malo viesť k zvýšeniu exportu do Kanady v priemere o 8 %, v prípade vysokej reakcie na pokles cien až o 18 %.

KALIŠ, R., LÁBAJ, M., LUPTÁČIK, M., MORVAY, K., STRACOVÁ, E.

„Development Trends and the Importance of Paper Industry for the Slovak Economy“

Článok z projektu Papierenský priemysel na Slovensku: rozvojové trendy a národohospodárske súvislosti, publikovaný v Ekonomickom časopise v roku 2018 skúma dynamikou vybraného sektoru. Nosnými témami sú produktivita, dôležitosť práce respektíve kapitálu ako i celková konkurencieschopnosť odvetvia. Výsledky naznačujú, že prekvapujúco patrí papierenský priemysel medzi nadpriemerne rýchlo rastúce sektory, avšak v porovnaní s priemyselnými sektormi v raste zaostáva. Konečný dopyt po produktoch papierenského priemyslu v roku 2013 generoval v Slovenskej ekonomike viac ako 650 mil. Eur pridanej hodnoty a viac ako 18 tisíc pracovných miest. Jeden zamestnanec priamo pracujúci pre vybraný sektor tak generuje ďalších 3,6 zamestnancov v nadväzujúcich odvetviach ekonomiky. Článok tak podporuje tézu významu papierenského priemyslu pre Slovenskú ekonomiku v tvorbe pridanej hodnoty a zamestnanosti.

SIRKECI, I., ACIK, N., SAUNDERS, B. PŘÍVARA, A.

„Barriers for Highly Qualified A8 Immigrants in the EK Labour Market“

V článku sa zameriavame na migrantov z tzv. krajín A8. To sú krajiny, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004. Skúmame ich postavenie na britskom trhu práce, z pohľadu prekvalifikovanosti. OECD vo svojich publikáciách tvrdí, že znalosti a spôsobilosti migrantov sú v hostiteľských krajinách podpriemerne využívané často z dôvodu neuznania kvalifikácií. Strata potenciálu, ktorá vyplýva z nedostatočného využívania ľudského kapitálu je škodlivá nielen pre migrantov, ale aj pre hostiteľskú krajinu. V článku porovnávame migrantov z krajín A8 s britskými belochmi, s obyvateľmi krajín EÚ (ktoré vstúpili do EÚ pred rokom 2004) a  s imigrantmi, ktorí patria k rôznym etnickým menšinám (Karibskí černosi, Pakistanci, Bangladéšania a africkí černosi). V našej analýze využívame údaje ročných prieskumov obyvateľstva (APS) za roky 2005-2012. Pri vyjadrovaní úrovne kvalifikácie vychádzame z klasifikácie OSN. Meriame rozdiel medzi hodnotou dosiahnutej kvalifikácie a úrovňou náplne pracovnej činnosti. Na základe logistickej analýzy počítame pravdepodobnosť, že dôjde k prekvalifikovanosti. Naša analýza vyúsťuje do záveru, že pravdepodobnosť prekvalifikácie migrantov z krajín A8 je pomerne vysoká.

HUSÁKOVÁ, M., RIEVAJOVÁ, E., SIKA, P., ŠIPIKALOVÁ, S.

„The Reverse Mortage as a Financial Tool for Increasing the Living Standard of Seniors in the Slovak Republic“

Cieľom autorov štúdie je zadefinovať hlavné charakteristiky reverznej hypotéky, prezentovať sociálno-ekonomickú situáciu seniorov v Slovenskej republike,  predstaviť výsledky realizovaného prieskumu zacieleného na zisťovanie záujmu seniorov o využitie reverznej hypotéky a formulovania odporúčaní pre aplikačnú prax. Zavedenie reverznej hypotéky vyvoláva celý rad otázok s primárnym zameraním na otázky súvisiace s reakciou potenciálnych užívateľov na ponuku reverznej hypotéky. Dotazníkový prieskum sa uskutočnil celoplošne, vo všetkých krajoch Slovenskej republiky na vzorke  925 respondentov. Výsledky štúdie ukazujú, že z celkového počtu respondentov prejavilo záujem o reverznú hypotéku iba 16% vlastníkov nehnuteľností, pričom zo skupiny, ktorá reflektovala na reverznú hypotéku dominovali mladšie vekové kategórie, ktoré ju vnímali ako potenciálny finančný nástroj na zvýšenie svojej životnej úrovne. Štúdia tiež preukázala, že v prípade využitia tohto produktu seniori by prioritne použili získané finančné prostriedky na zvýšenie životnej úrovne. Z odpovedí respondentov ďalej vyplynulo, že hlavným dôvodom nezáujmu o reverznú hypotéku je neochota pretrhnúť medzigeneračný majetkový prevod, čím sa potvrdili tradične silné rodinné väzby a rodinná solidarita v Slovenskej republike. Napriek deklarovanému nízkemu záujmu respondentov považujeme reverznú hypotéku za produkt vhodný pre určitý segment seniorskej generácie, konkrétne pre tých, ktorí sa ocitli v hraničných núdzových situáciách, keď vlastnia nehnuteľnosť ale nemajú dostatočný príjem na bežný život alebo im hrozí exekučné konanie spojené s definitívnou stratou majetku. Táto forma hypotéky môže znamenať prijateľné riešenie aj  pre osamelých seniorov bez silných rodinných vzťahov so silnou túžbou zotrvania po zvyšok života v domácom prostredí a prostredníctvom reverznej hypotéky aj schopnosťou hradiť si aj väčší rozsah domácej opatrovateľskej služby, resp. ďalších terénnych sociálnych služieb. Z dôvodu rastúcich finančných nákladov sociálnej a zdravotnej starostlivosti a zvyšujúcej sa dĺžky života odporúčame aplikačnej praxi zvážiť možnosť viazať finančné prostriedky získané prostredníctvom reverznej hypotéky výlučne na účel, ktorý súvisí so zabezpečením dlhodobej zdravotnej a sociálnej starostlivosti.

ŠIRAŇOVÁ, M. WORKIE TIRUNEH, M.

„Exploding Net Errors and Omissions As a Capital Flight Phenomenon: the Case of Slovakia“

Problém nelegitímnych tokov kapitálu sa dostal do širšieho povedomia aj pod vplyvom posledných škandálov súvisiacich so zverejnením informácií o skrytom vlastníctve kapitálu v daňových rajoch (napr. Panama Papers). Odhad objemu takéhoto toku kapitálu však nie je jednoduchý a naráža na viaceré obmedzenia v dôsledku neexistencie dôveryhodných štatistík. Jedným z nepriamych spôsobov odhadu objemu nelegitímnych tokov kapitálu sa opiera o využitie informácií týkajúcich sa chýbajúcich informácií zo štatistiky platobnej bilancie. Táto štúdia empiricky skúma determinanty položky Chýb a omylov (NEO) platobnej bilancie Slovenska počas obdobia rokov 1997 - 2014, so špeciálnym dôrazom na obdobie rokov 2008 - 2014, kedy je možné zreteľne pozorovať negatívny trend vývoja. Vzhľadom na štatisticky významné prepojenie medzi vývojom priamych zahraničných investícií a NEO, nemožno na základe výsledkov vylúčiť možný výskyt daňovej optimalizácie ako súčasti fenoména úniku kapitálu v rozvinutých krajinách. Naše zistenia tiež naznačujú, že sektor služieb môže zohrávať úlohu pri určovaní nepriaznivého vývoja NEO v období po roku 2008. Ďalšia analýza však naráža na absenciu detailnejších údajov o bilaterálnom obchode so službami. Náš výskum tak ďalej posilňuje požiadavku na hlbšie pochopenie síl stojacich sa negatívnym vývojom položky Chýb a omylov aj v iných rozvinutých a rozvojových krajinách trpiacich pod vplyvom fenoménu kapitálových únikov.

HORVÁTH, R., KOTLEBOVÁ, J., ŠIRAŇOVÁ, M.

„Interest Rate Pass-Through in the Euro Area: Financial Fragmentation, Balance Sheet Policies and Negative Rates“

Otázka efektov nekonvenčnej menovej politiky je predmetom záujmu akademického výskumu, ale aj diskusie v širšej verejnosti, prakticky od jej zavedenia pred viac ako desiatimi rokmi. Slovensko ako súčasť eurozóny sa s praktickými následkami nekonvenčnej menovej politiky Európskej centrálnej banky musí vysporiadúvať už od prvého roku adopcie novej meny, eura. V tejto výskumnej štúdii skúmame efektívnosť prenosu zmien kľúčovej úrokovej sadzby peňažného trhu v eurozóne na domáce úrokové sadzby z poskytnutých úverov v krajinách eurozóny za obdobie rokov 2008-2016. Zároveň analyzujeme, ako sa na efektívnosti tohto prenosu môže podieľať fragmentácia finančných trhov, rozličné nekonvenčné menové opatrenia, ako aj politika negatívnych úrokových sadzieb. Naše výsledky naznačujú, že hoci efektívnosť prenosu úrokových impulzov bola oslabená v dôsledku vyššej rizikovej prémie, neštandardné menové opatrenia zamerané na zmenu veľkosti a štruktúry súvahy Európskej centrálnej banky pomohli zlepšiť efektívnosť prenosu zmien kľúčovej úrokovej sadzby do úrokov z bankových úverov. Na druhú stranu, vyššia fragmentácia finančného trhu v eurozóne počas daného obdobia negatívne prispievala k zníženej efektívnosti výkonu menovej politiky v Eurozóne. Zároveň je možné skonštatovať, že obdobie negatívnych úrokových sadzieb sa zatiaľ na efektívnosti prenosu neprejavilo negatívnym spôsobom.

ŠIRAŇOVÁ, M., RADVANSKÝ, M.

„Performance of the Macroeconomic Imbalance procedure in Light of Historical Experience in the CEE Region“

Svetová finančná a ekonomická kríza so začiatkom v roku 2008 sa následne pretavila do dlhovej krízy, ktorá vypukla koncom roka 2009. Jednou z odpovedí na požiadavku lepšieho dohľadu a prevencie krízových udalostí v krajinách EÚ bolo vytvorenie nového inštitucionálneho rámca na indikovanie makroekonomických nerovnováh – Procedúry makroekonomických nerovnováh. V tejto štúdii testujeme predikčnú schopnosť vybraných indikátorov včasného varovania, ktoré boli v rámci Procedúry makroekonomických nerovnováh navrhnuté ako vhodné ukazovatele, na vzorke 17 krajín z regiónu Strednej, južnej a východnej Európy. Tento región je špecifický výskytom krajín, ktoré si počas daného obdobia prešli jednotlivými fázami ekonomickej transformácie, ako aj nominálneho a reálneho dobiehania západných vyspelých trhových ekonomík. V rámci výskumu testujeme schopnosť predikovať blížiacu sa ekonomickú krízu počas obdobia rokov 1991-2014. Naše výsledky naznačujú, že optimálne prahové hodnoty stanovené v rámci Procedúry makroekonomických nerovnováh sú pre krajiny daného regiónu buď príliš laxné (limity pre mieru súkromného a vládneho dlhu, celkový a externý dlh), príliš konzervatívne (saldo bežného účtu, exportný podiel na zahraničných trhoch, nominálne jednotkové náklady práce) alebo s menšou informačnou hodnotou (indikátory trhu práce). Indikátory s vyššou spoľahlivosťou predikcie krízových udalostí patria predovšetkým do skupiny indikátorov vonkajšej nerovnováhy, čo môže reflektovať vyššiu otvorenosť krajín a ich citlivosť na externé šoky.

KALIŠ, R., STRACOVÁ, E.

„Using the DEA Method to Optimize the Number of Beds in the Slovak Hospital Sector“

Slovenský sektor nemocníc je charakterizovaný mnohými neduhmi. Medzi najzávažnejšie a čiastočne zdedené problémy patria nadmerná kapacita akútnych lôžok, ktorá zvyšuje náklady prevádzky zariadení a nedostatok špecializovanej, pracovnej sily – lekárov a sestier. V našom príspevku sme sa pozreli na prvý zmienený problém. Využitím takzvanej obálkovej metódy sme identifikovali efektívne nemocnice, také, ktoré svoje vstupy – počet zamestnancov a počet postelí najefektívnejšie premieňajú na výstupy – operácie a hospitalizácie. Vďaka takejto miere efektívnosti potom vieme určiť, aký počet lôžok teda, aká kapacita, by bola postačujúca v menej efektívnych nemocniciach tak aby sme zabezpečili rovnakú mieru a kvalitu výstupov ako v tých najefektívnejších.