V ekonómii si často kladieme otázku, ako bohatstvo ovplyvňuje subjektívny pocit šťastia. Zvykneme predpokladať, že väčšie bohatstvo prináša aj viac spokojnosti. Vy sa však vo svojom výskume zameriavate na to, ako bohatstvo ľudí v našom okolí – napríklad kolegov či susedov – vplýva na naše vlastné prežívanie šťastia. Povedzte nám o tom viac.
Táto otázka v literatúre nie je nová, no dôležité je aj to, ako sa k nej pristupuje metodologicky. Mnoho doterajších štúdií sa napríklad pokúsilo odpovedať na túto otázku výpočtom úrovne bohatstva na základe socio-demografických charakteristík referenčnej skupiny (región, veková kohorta, úroveň vzdelania a pod.). Takýto prístup však môže viesť k zmiešaným výsledkom.
Namiesto toho sme spolu s Marianom Rizovom a Anthonym Lepinteurom prišli s nápadom využiť dáta z prieskumu HFCS (Household Finance and Consumption Survey). Konkrétne sme využili hodnotenia interviewerov (opytovateľov) o kvalite domov respondentov a ich susedov na priame meranie porovnávacích efektov v súvislosti medzi bohatstvom a šťastím.
Rozumiem, čiže ste z dotazníka použili nielen údaje získané odpoveďami respondentov, ale aj hodnotenie, ktoré v dotazníku o situácií respondentov vypĺňajú tí, ktorí dotazník zbierajú. K akým záverom ste prišli?
Vďaka tomuto inovatívnemu prístupu prinášame niekoľko nových poznaní do empirickej literatúry. Zistili sme, že približne 7 % vzťahu medzi reálnymi aktívami (pod tým rozumieme kvalitu obydlia) a životnou spokojnosťou možno pripísať porovnávaniam s okolím, v ktorom respondent alebo respondentka žije.
Znamená to teda, že životná úroveň okolia, v ktorom žijeme, ovplyvňuje naše vlastné šťastie?
Áno. Ak sú susedné obydlia kvalitnejšie ako bývanie opýtaného, výrazne to znižuje jeho šťastie. Ak však susedné obydlia nie sú horšej kvality ako jeho vlastné, nemá to významný vplyv na subjektívny blahobyt respondenta.
To je veľmi zaujímavé zistenie. Skúmal váš článok aj mechanizmus za týmto zistením? Ten bude mať pravdepodobne vysvetlenie až v psychológii človeka. Typicky mi napadá závisť. Spomína sa také niečo aj v literatúre, alebo aké ďalšie vysvetlenia pre to existujú?
Výskumy dlhodobo potvrdzujú, že šťastie závisí aj od toho, ako sa porovnávame so svojím okolím: ak má naša referenčná skupina vyššie výsledky, môžeme pociťovať nižšiu spokojnosť, čo sa označuje ako comparison effect. Tento mechanizmus sa opakovane potvrdil v prieskumoch, experimentoch i analýzach registrových dát. Súčasne však existuje aj opačný mechanizmus, tzv. information effect, pri ktorom lepšie výsledky iných vnímame ako signál, že aj my sa môžeme mať v budúcnosti lepšie – čo našu spokojnosť zvyšuje. Pri bohatstve sa ukazuje, že tieto dva efekty (information effect a comparison effect) sa rôzne prejavujú v rôznych krajinách: napríklad v Austrálii či Nemecku dominujú pozitívne informačné efekty, takže bohatstvo okolia ľudí motivuje a zlepšuje ich pohodu, kým v USA je to skôr naopak a väčšie domy susedov znižujú spokojnosť s vlastným bývaním. Naše výsledky zapadajú do tejto diskusie, nakoľko potvrdzujú, že ľudia vnímajú bohatstvo okolia aj ako informáciu o svojich budúcich možnostiach, takže celkový vplyv je kombináciou oboch psychologických mechanizmov, nielen závisťou.
Ak by som povedal, že rovnostárskejšie spoločnosti sú v priemere šťastnejšie, platila by táto hypotéza vo svetle vašich záverov? A ak áno, mohli by sme šťastie dosiahnuť aj väčšou mierou prerozdelenia, napríklad vyššou progresivitou zdanenia?
Toto je veľmi zaujímavá otázka, avšak naša analýza na ňu nedokáže ponúknuť odpoveď. Nedávno kolega P. Tóth práve skúmal efekt nerovností v spoločnosti na subjektívny pocit šťastia domácností (https://link.springer.com/article/10.1007/s11205-024-03491-9). Tá analýza potvrdila hypotézu, že nerovnosti v spoločnosti vplývajú na vnímané šťastie ľudí. Čo sa týka otázky preferencií pre redistribúciu prostredníctvom vyššieho zdanenia, opäť ide o zaujímavú otázku, ale taktiež sme ju v našej štúdii neanalyzovali. Mohlo by to však byť námetom pre ďalší výskum.
Foto: Filip Gono
