Barbara, v prvom rade ti dodatočne gratulujem k titulu PhD! Aký je to pocit úspešne zavŕšiť doktorandské štúdium financií? Zodpovedá ten pocit tvojim očakávaniam, ktoré si mala pri nástupe na štúdium?
Ďakujem veľmi pekne! Je to naozaj výnimočný pocit. Hoci samotné štúdium prebiehalo pomerne hladko, bol to dlhý a intenzívny proces, na ktorého koniec som sa dlho tešila. Moje očakávania sa v mnohom naplnili: naučila som sa veľa, odborne som sa posunula a zároveň som si overila vlastnú vytrvalosť a schopnosť samostatne pracovať. Celkovo to bol náročný, ale veľmi obohacujúci zážitok, na ktorý budem vždy dobre spomínať.
Svoje PhD si obhájila formou troch vedeckých článkov. K tomu, že ide o novšiu formu obhajoby, sa ešte vrátime, ale zatiaľ nám v skratke povedz – o čom tieto články sú? Čomu sa venovala tvoja dizertácia a čo si výskumom zistila?
Tri články prezentované v mojej dizertačnej práci sa zameriavajú na technologický sektor a jeho nejednoznačný vzťah s volatilitou širšieho akciového trhu. Tento sektor, napriek svojej vysokej citlivosti na trhové a ekonomické cykly, v rôznych krízových obdobiach často vykazuje slabšiu alebo dokonca opačnú reakciu než zvyšok trhu. Prvý článok sa teda zameriava na hlbšiu analýzu tohto vzťahu s cieľom objasniť jeho charakter, intenzitu a prípadnú (a)symetriu. Druhý článok nadväzuje skúmaním vzťahov medzi jednotlivými pododvetviami technologického sektora, s dôrazom na identifikáciu kľúčového hráča v štruktúre vzájomnej závislosti a kvantifikáciu toku informácií v rámci sektora ako celku. Tretí článok pristupuje k problému na najpodrobnejšej úrovni: analyzuje prepojenia medzi významnými etablovanými technologickými spoločnosťami, ako sú napríklad Apple a Microsoft, a skúma mieru heterogenity v ich vzájomných vzťahoch.
Výsledky poukazujú na silný negatívny vzťah medzi volatilitou širšieho akciového trhu a výnosmi technologického sektora. Inými slovami, keď trhová volatilita rastie, výnosy technologických akcií majú tendenciu klesať a naopak. Ich vzťah však nie je konzistentný naprieč všetkými trhovými podmienkami; je silnejší v obdobiach zvýšenej volatility a poklesov trhov, najmä počas kríz. V druhom článku je v rámci technologického sektora identifikovaná silná pozitívna vnútrosektorová závislosť. Odvetvie polovodičov sa ukazuje ako kľúčový hráč s významným vplyvom na ostatné technologické pododvetvia. Zistený je tiež obojsmerný prenos informácií medzi polovodičmi a ostatnými pododvetviami. Tretí článok dopĺňa analýzu na úrovni jednotlivých firiem: odhaľuje mierne až silné závislosti medzi sledovanými technologickými spoločnosťami, pričom Microsoft sa javí ako centrálna spoločnosť ovplyvňujúca ostatné. Zároveň sa ukazuje značná variabilita v sile a povahe vzájomných vzťahov, čo poukazuje na významnú heterogenitu v rámci popredných technologických spoločností.
Ako sme spomenuli, až donedávna bolo zvykom obhajovať doktorát formou jednej ucelenej publikácie – dizertačnej práce, ktorá pripomínala skôr monografiu než súbor vedeckých článkov. Národohospodárska fakulta je dnes prvou (a zatiaľ jedinou) fakultou EUBA, ktorá umožňuje ukončiť PhD aj formou troch článkov – pričom jeden musí byť publikovaný v odbornom časopise a ďalšie dva pripravené na publikáciu. Čo ťa motivovalo zvoliť si práve túto cestu?
Myslím, že je to výborný nápad a trend, ktorý je už dlhšie zaužívaný aj v zahraničí. Vedie to ku kvalitnejším výstupom, keďže jednotlivé články musia prejsť recenzným konaním, a to je najmä v lepších vedeckých časopisoch veľmi prísne a odborne náročné. Práve to zvyšuje úroveň výskumu aj kredibilitu výsledkov. Zároveň je to výhodné aj pre samotnú univerzitu, ktorá tak získava viac kvalitných publikácií. Mňa k tomu viedol najmä fakt, že keď sa táto možnosť objavila, mala som už dva články publikované a tretí v príprave, takže sa to javilo ako logický a prirodzený krok. Túto formu ukončenia PhD rozhodne odporúčam aj ostatným študentom: jednak preto, že sa tým zvyšuje ich publikačná činnosť už počas štúdia, a zároveň preto, že to človeka núti pracovať na dizertačnej práci priebežne. Proces publikovania článku totiž zvyčajne trvá dlhšie, a preto nie je možné si všetko nechať na poslednú chvíľu.
Zostaňme ešte pri tejto téme. Pamätám si diskusie z čias, keď sa o takejto forme obhajoby ešte len uvažovalo. Jedným z často opakovaných protiargumentov bola otázka spoluautorstva. Obavy zneli, že doktorandi sa môžu len „zviezť“ popri školiteľoch či iných autoroch a ich vlastný prínos bude minimálny. Ako by si reagovala na takúto výhradu? Nie je to skutočne riziko, ktoré táto forma obhajoby prináša?
Rozumiem týmto obavám a myslím si, že sú do istej miery opodstatnené, najmä ak by neexistovali jasne nastavené pravidlá a dôsledná kontrola prínosu doktoranda. V mojom prípade som bola hlavnou autorkou všetkých troch článkov a zúčastnila som sa každého kroku ich prípravy – od formulácie výskumného problému, cez zber a spracovanie dát, až po písanie textu a komunikáciu s časopismi. Môj školiteľ (doc. Arendáš) však zohral v tomto procese veľmi dôležitú úlohu, nielen ako spoluautor, ale najmä ako odborný mentor, ktorý mi pomáhal usmerniť výskum a posúvať kvalitu článkov na vyššiu úroveň. Navyše, väčšina kvalitných časopisov dnes vyžaduje pri podávaní článku špecifikovať prínos každého autora podľa systému CRediT, ktorý rozlišuje rôzne typy zapojenia (napr. tvorba konceptu, analýza dát, písanie článku), čím sa dá overiť, že doktorand bol skutočne aktívnym prispievateľom. Preto túto formu považujem skôr za výborný nástroj na podporu samostatnosti, zodpovednosti a profesionálneho rastu mladých výskumníkov.
Z tvojho životopisu vieme, že bakalárske štúdium si absolvovala v Prahe na VŠE a magisterské na Wirtschaftsuniversität vo Viedni. Čo ťa motivovalo vrátiť sa na doktorát späť na Slovensko?
Motivácií bolo viac. Bola som prirodzene zvedavá, aké je univerzitné štúdium na Slovensku, keďže od ukončenia gymnázia som študovala len v zahraničí. Zároveň, keď som si podávala prihlášku na doktorát, vrcholila pandémia COVID-19, a tak zohral úlohu aj praktický aspekt – chcela som byť v tom čase radšej blízko domova, keďže situácia s cestovaním bola veľmi nejasná. Už som mala aj prácu na plný úväzok, preto som hľadala externé štúdium, ktoré by sa dalo dobre skĺbiť s pracovnými povinnosťami. NHF ma navyše oslovila zaujímavými témami dizertačných prác, ktoré boli veľmi blízke mojim odborným záujmom. Kombinácia týchto faktorov rozhodla o tom, že som sa po rokoch v zahraničí rozhodla študovať na Slovensku.
Porovnávať školy nie je jednoduché – veď málokto má možnosť študovať na viacerých z nich, a už vôbec nie v rovnakom čase a na rovnakom stupni. Ty si každú školu absolvovala na inom stupni, pričom sa, prirodzene, menila aj tvoja vlastná perspektíva. Ak by si však mala vyzdvihnúť niečo, čím by sa mohli tieto tri školy navzájom inšpirovať, čo by to bolo?
Každá z týchto škôl má niečo, čím by mohla inšpirovať ostatné. V Prahe na VŠE som najviac ocenila silnú a súdržnú študentskú komunitu. Študenti si medzi sebou aktívne pomáhali, zdieľali si materiály, skúsenosti a motivovali sa navzájom, čo vytváralo veľmi podnetné a priateľské prostredie, ktoré ocení každý vystrašený prvák. Z WU vo Viedni by si ostatné školy určite mohli vziať príklad z vysokej administratívnej efektívnosti. Všetko fungovalo rýchlo, prehľadne a online, bez zbytočného papierovania. Okrem toho tam bola výrazná inštitucionálna podpora výskumu, veľký dôraz sa kládol na publikovanie v špičkových vedeckých časopisoch a celkovo bola atmosféra veľmi akademicky ambiciózna. Na EUBE som zas veľmi ocenila prístup vyučujúcich. Boli dostupní, ochotní pomôcť, poradiť a bolo jednoduchšie dohodnúť sa s nimi či dostať spätnú väzbu, čo robilo štúdium príjemnejším.
Keď sme sa pred rozhovorom rozprávali o tvojich článkoch, povedala si: „Bolo by lepšie nesústrediť sa na publikácie, tie moje sú dosť technické.“ To ma privádza k trochu stereotypnej, no stále aktuálnej otázke. Nedávno som bol súčasťou diskusie, kde zaznelo, že NHF-ka prichádza o časť študentov – konkrétne študentiek. Údajne preto, že sa štúdium stalo technickejším: pribudla ekonómia s dôrazom na štatistiku, ekonometriu či matematiku. Zaujímavé však je, že v niektorých takto zameraných programoch – napríklad Aplikovaná ekonómia – sú v určitých ročníkoch práve študentky vo výraznej prevahe. Ako to vnímaš ty? Môžu technické predmety naozaj odrádzať dievčatá od štúdia? A ak to aj na chvíľu pripustíme, čo by si im v takom prípade odporučila?
Technické predmety môžu pôsobiť odstrašujúco na mnohých študentov, nielen na študentky. Často ide o strach z nepochopenia alebo pocit, že tieto predmety sú „príliš ťažké“, alebo že im „nejde matematika“. Na rozdiel od menej technických disciplín, kde sa študent môže spoľahnúť na memorovanie, technické predmety si vyžadujú skutočné pochopenie, analytické myslenie a schopnosť aplikovať teóriu na konkrétnych príkladoch.
Práve preto je pri týchto predmetoch kľúčové samostatné štúdium a vytrvalosť. Veci často nejdú pochopiť na prvý raz, no pravidelná práca, spätná väzba a trpezlivosť prinášajú výsledky. Dôležité je nevzdať sa pri prvom neúspechu, ale hľadať cesty, ako si učivo osvojiť. Zároveň by technické predmety nemali byť prezentované ako hrozba, ale ako nástroj, ktorý sa dá aplikovať na konkrétne príklady. Správne vedenie a praktické prepojenie teórie s realitou by mohli študentov motivovať – bez ohľadu na pohlavie.
Foto: Archív B. Čeryovej
