Flavio Malnati je ekonóm talianskeho pôvodu, ktorý v súčasnosti pôsobí ako lektor na Národohospodárskej fakulte, konkrétne na Katedre hospodárskej politiky. S Flaviom sme sa porozprávali o jeho skúsenostiach s výučbou študentov a študentiek Erasmus aj slovenských študentov a študentiek, o jeho pohľade na našu fakultu a univerzitu, ako aj o výskumných projektoch, na ktorých momentálne pracuje.
Flavio, ako si sa vlastne dostal naNHFku? Prečo si si vybral práve našu fakultu?
Hľadal som príležitosť na vyučovanie, pretože pre mňa je popri výskume dôležité vedomosti aj odovzdávať. To znamená aj zdieľanie mojej vášne pre odbor, ktorému sa venujem (veď v konečnom dôsledku aj sám som a vždy budem „študent“). Nadácia CERGE-EI ponúka program lektorského štipendia pre študentov a pedagógov, ktorí chcú vyučovať na inštitúciách v strednej a východnej Európe. Keďže som pred začiatkom doktorandského štúdia žil niekoľko rokov v Bratislave a stále mám na toto mesto osobné väzby, Ekonomická univerzita v Bratislave bola prirodzenou voľbou. Mal som šťastie, že som na fakulte stretol ľudí s otvorenou mysľou, ktorí mi poskytli príležitosť učiť hospodársku politiku v angličtine.
V súčasnosti vyučuješ Aplikovanú ekonometriu slovenských študentov, zatiaľ čo predtým si sa venovali najmä študentom Erasmu a predmetu Hospodárska politika. Čomu sa konkrétne venuješ v týchto prednáškach? Vnímaš rozdiely medzi týmito dvoma skupinami?
Na predmete Hospodárska politika predstavujem študentom základné koncepty ekonomickej analýzy, pričom pokrývam mikro- aj makroekonomické perspektívy v krátkodobom aj dlhodobom horizonte. Kurz sa sústreďuje na úlohu tvorcov politík, ich silné a slabé stránky, nástroje politiky a širší socioekonomický dopad. Študenti tohto kurzu sú ešte len na začiatku svojich akademických a profesijných ciest. Ako lektor sa preto nesnažím len o výučbu, ale aj o ich zapojenie a ukázanie dôležitosti predmetu v kontexte ich rôznorodých záujmov — akademických, osobných a, samozrejme, aj v rámci „Erasmu“.
V Aplikovanej ekonometrii sa dôraz presúva na aplikovaný ekonomický výskum, formulovanie presvedčivých argumentov a interpretáciu výsledkov z kauzálnej perspektívy s využitím moderných ekonometrických modelov. Hlavný prednášajúci poskytuje teoretický základ, zatiaľ čo ja vediem semináre, kde je nutná aktívna účasť a dialóg medzi študentmi a lektorom. Na rozdiel od študentov hospodárskej politiky sú študenti aplikovanej ekonometrie zvyčajne vyzretejší a viac zameraní, majú jasnejšiu predstavu o svojich metodologických aj profesijných cieľoch. Vďaka tomu je rozdiel medzi lektorom a študentom oveľa menší a vnímam svoju úlohu skôr ako facilitátora diskusie medzi kolegami a kolegyňami, či budúcimi výskumníkmi a výskumníčkami.
Bakalárske aj magisterské štúdium si absolvoval v Taliansku, na pravdepodobne najprestížnejšej univerzite v krajine — Bocconi. Čo podľa teba určuje kvalitu vysokej školy či fakulty?
Verím, že excelentnosť stojí na troch základných pilieroch: kvalite výskumu, kvalite výučby a administratívnej efektivite. Okrem toho však existujú aj ďalšie tri dôležité aspekty: rovnováha medzi pracovným a osobným životom (vrátane možností na voľnočasové aktivity, napríklad šport), sieťovanie a profesijné prepojenia a medzinárodná skúsenosť. Jedným slovom — príležitosti.
Na Bocconi som zažil univerzitný život ako študent, a tak síce môžem potvrdiť jej silnú reputáciu vo výskume, no moje osobné poznatky vychádzajú najmä zo štruktúrovaného a dobre organizovaného vzdelávacieho prostredia. Vedomosti, ktoré som získal z ekonómie, manažmentu, medzinárodných vzťahov a analýzy verejnej politiky, sú dodnes neoceniteľné v mojom výskume aj v širšom spoločenskom angažovaní. Využil som aj výnimočné medzinárodné príležitosti — študoval som na International University of Japan a American University in Cairo (hoci moje štúdium v Káhire bolo prerušené Arabskou jarou). Mnohé z mojich dlhoročných priateľstiev tiež pochádzajú práve z čias na Bocconi.
V súčasnosti robíš doktorát na CERGE-EI v Prahe. Pod vedením profesora Christiana Ochsnera sa zameriavaš na výskum v oblasti ekonomickej histórie. Môžeš to priblížiť? Akým spôsobom sa prepája ekonómia a história?
História rozširuje pohľad ekonóma troma spôsobmi: poskytuje nové empirické prostredia na analýzu, ponúka zdroje (relatívne) exogénnych šokov a pomáha vysvetliť pretrvávajúce priestorové, sociálne a ekonomické rozdiely (napr. východné vs. západné Nemecko).
História je navyše nesmierne zábavná a zaujímavá. Po prvé, poskytuje množstvo anekdot na spoločenské stretnutia. Po druhé, umožňuje nám skúmať prostredia, ktoré pôsobia drasticky odlišne, ale zároveň sú si podobné. Napríklad štúdium pred-moderných štátov s obmedzenou fiškálnou a byrokratickou kapacitou nám môže napovedať, ako fungujú moderné slabé štáty a či sú efektívne pre ekonomickú činnosť. Napríklad analýza švajčiarskeho kantónu, ktorý desiatky rokov zakázal autá a potom zákaz zrušila v roku 1925, nám môže ukázať vzťah medzi technológiou, politikou a ekonomikou. Rovnako aj traumatické udalosti — konflikty, invázie, kolonizácia, pandémie, kolapsy obchodu a štátov — nám veľa napovedia o ich dopadoch na spoločnosť a ekonomiku (niekedy aj pozitívnych) a môžu nám pomôcť porozumieť a čeliť súčasným šokom.
Posledná otázka: predstav si, že si tvoj študent alebo študentka počas skúškového obdobia dá pizzu Hawaii (s ananásom) a ty ho alebo ju pri tom pristihneš. Má ešte šancu prejsť tvojou skúškou? 😊
Samozrejme! V skutočnosti sám mám pizzu Hawaii rád. Ešte lepšie – mám rád pizzu s ananásom a nivou. Moji kolegovia z katedry môžu potvrdiť, že som si nedávno dal pizzu Hawaii aj v jedálni EUBA. Tiež si dávam kapučíno po obede a som na osobnej misii, aby sa to stalo spoločensky prijateľné aj v Taliansku.
To však neznamená, že nemám hranice – napríklad kečup namiesto paradajkovej omáčky na špagetách (najmä keď je to ešte obložené vajíčkami a obrovským kuracím kúskami) je pre mňa už trochu veľa. No aj túto „barbarskú“ praktiku som sa naučil tolerovať vďaka svojmu bývalému spolubývajúcemu a váženému kolegovi z CERGE-EI. Nakoniec, čo si ľudia varia doma, je ich vec. Ako hovorí talianske príslovie: Occhio non vede, cuore non duole – čo oko nevidí, srdce nebolí!
Foto: Filip Gono
