Spolu s o.z. SOLIM vydáva Katedra hospodárksej politiky EAPG Working Paper Series. EAPG - Economic Analysis and Policy Group - sú neformálne stretnutia učiteľov, mladých výskumných pracovníkov, študentov a ľudí z praxe, na ktorých sa diskutujú rôzne témy zo spoločenského života, ako aj výskumné práce z rôznych vedeckých oblastí. Okrem stretnutí sme sa pred pár rokmi rozhodli vydávať spolu príspevky, v ktorých by boli prezentované výsledky vlastného výskumu učiteľov a PhD. študentov. Okrem toho majú v rámci EAPG Working Paper Series možnosť publikovať výsledky výskumu vynikajúci študenti inžinierskeho štúdia. 

Názov série je: EAPG Working Paper Series

Periodicita: nepravidelne

ISSN 1338-2632

Doteraz publikované dokumenty zoradené od tých najnovších nájdete nižšie:

Číslo 12

Some notes on international transport margins in a balanced World Input-Output Tables

Lábaj, M.

Číslo 11

Optimálne pokuty za kartelové dohody: prípad Slovenska

Kališ, R. - Lábaj, M. - Zemanovičová, D.

Číslo 10

Efektívnosť regulácie v podmienkach slovenského plynárenstva

Silanič, P. - Šiškovičová, A.

Číslo 9

Technologické toky v ekonomicke Slovenska

Kubala, J.

Číslo 8

Hodnotenie eko-efektívnosti pomocou DEA modelov - dvojkroková metóda

Silanič, P.

Číslo 7

Ex-post skúmanie poklesov zametnanosti: Prípad Slovenskej a Českej republiky

Dujava, D.

Číslo 6

Štruktúrna dekompozícia emisií CO2 v Slovenskej republike

Habrman, M.

Číslo 5

Porovnanie ekonomické vývoja v SR s Rakúskom

Svoreňová, M. - Lábaj, M.

Číslo 4

Analýza zdrojov rastu a úrovne TFP v krajinách V4 a vo Fínsku

Kúšik, R. - Lábaj, M.

Číslo 3

Analýza vzťahu ekonomického rastu a nezamestnanosti

Slušná, Ľ.

Číslo 2

Postavenie dolára v medzinárodnom finančnom systéme - vybrané aspekty

Vojtková, M.

Číslo 1

Nekoklasický a keynesovský pohľad na rast ekonomiky

Dujava, D.

Crespo-Cuaresma Jesús, univ. prof. Dr., Vienna University of Economics and Business

Weiss Christoph R., univ. prof. Dr., Vienna University of Economics and Business

Biliana Yontcheva, PhD., Vienna University of Economics and Business

Halická Margaréta, doc. RNDr., CSc., Univerzita Komenského v Bratislave

Zdeněk Tomeš, prof. Ing., Ph.D., Masarykova univerzita v Brne

Martin Kvizda,Doc. Ing., Ph.D., Masarykova univerzita v Brne

Kliková Christiana, prof. Ing., CSc., TU Ostrava

Habrman Michal, Ing., PhD., Inštitút finančnej politiky - MF SR

Kubala Jozef, Ing., PhD., Inštitút finančnej politiky – MF SR

Baláž Vladimír, doc. Ing., PhD. DrSc., CSPV, Prognostický ústav SAV

Sabo Štefan, Ing., PhD., Centrum spoloč. a psychologických vied SAV

Workie Menbere Tiruneh, prof. Dr. Ing., PhD., Ekonomický ústav SAV

Silanič Peter, Ing., Mgr., PhD., Súkromný sektor

Šuster, Martin, Mgr., PhD., Národná Banka Slovenska

V roku 1950 vznikol na vtedajšej Vysokej škole hospodárskych vied Ústav plánovania národného hospodárstva, z ktorého sa v roku 1950 utvorila Katedra národohospodárskeho plánovania. V prvých rokoch pôsobili na ústave, resp. katedre ako prednášajúci externí učitelia, najmä JUDr. Július Bránik a Ing. arch. Ivan Kuhn. Postupne nastupovali na katedru aj interní učitelia. Prvými internými učiteľmi boli Ing. Ján Ferianc, Ing. Vladimír Mikuláš, Ing. Juraj Fecanin, Ing. Hvezdoň Kočtúch, Ing. Jozef Mihalik, Ing. Michal Baránik, Ing. Vladimír Mokrý a Ing. Milan Šmíd. Postupne sa počet interných učiteľov zvyšoval a vybudovala sa koncepcia rozvoja katedry, náplň špecializovaných kurzov a zameranie výskumnej práce.

V roku 1955 mala katedra 7 interných pracovníkov. Rok 1960 bol významným medzníkom vo vývoji katedry, pretože sa stabilizovala náplň špecializovaných učebných kurzov pre študijný smer Národohospodárske plánovanie, ako aj špecializované kurzy pre iné študijné smery. Katedra národohospodárskeho plávania sa v roku 1964 rozdelila na tri katedry a to:

1. Katedru základov plánovania národného hospodárstva (dočasne aj s okruhom problémov plánovania a tvorby cien),
2. Katedru práce,
3. Katedru investícií.

V roku 1966 sa Katedra základov plánovania národného hospodárstva rozčlenila na Katedru plánovania národného hospodárstva a Katedru cien. Tieto katedry sa v roku 1970 opäť zlúčili do jednej katedry pod názvom Katedra plánovania národného hospodárstva a cien. Katedra práce a Katedra investícií sa v roku 1970 zlúčili do Katedry práce a investícií. V roku 1976 vzniká samostatná Katedra investícií a vedecko-technického rozvoja, pričom sekcia práce sa včleňuje do Katedry plánovania národného hospodárstva a cien.

Katedra plánovania národného hospodárstva a cien sa členila na tri sekcie:

• Sekcia plánovania národného hospodárstva (vedúci doc. Ing. Vladimír Mokrý, CSc.) zabezpečovala výučbu profilujúcich predmetov:
  • Národohospodárske plánovanie,
  • Dlhodobé plánovanie,
  • Priestorové plánovanie.
• Sekcia cien (vedúci doc. Ing. Juraj Plichta, CSc.) zabezpečovala výučbu profilujúcich predmetov:
  • Vlastné náklady a ceny I – teória merania nákladov,
  • Vlastné náklady a ceny II – tvorba cien,
  • Vlastné náklady a ceny.
• Sekcia práce (vedúci doc. Ing. Jozef Mihálik, CSc.) zabezpečovala výučbu profilujúcich predmetov:
  • Sociálne plánovanie,
  • Plánovanie pracovných síl,
  • Odmeňovanie.

Všetky tri sekcie viedli špeciálne semináre pre 3. a 4. ročník vlastnej špecializácie z vybratých aktuálnych problémov zameraných na teoretické i praktické riešenia úloh v daných oblastiach.

Katedra udržiavala plodné pracovné kontakty s viacerými inštitúciami v Bratislave, ale aj mimo nej. Išlo predovšetkým o tieto inštitúcie:

• Slovenská plánovacia komisia (SPK)
• Slovenská komisia pre vedecko-technický a investičný rozvoj,
• Výskumný ústav oblastného plánovania v Bratislave (VÚOP),
• Ústredný ústav národohospodárskeho výskumu - pobočka Bratislava (ÚÚNV),
• Výskumný ústav sociálneho rozvoja a práce v Bratislave,
• Ekonomický ústav SAV v Bratislave,
• Prognostický ústav SAV v Bratislave a
• Federálny cenový úrad v Prahe.

Členovia katedry pracovali v oponentských radách a v rôznych výskumných ústavoch, vykonávali expertíznu činnosť pre orgány centrálneho riadenia, zabezpečovali a organizovali postgraduálne štúdium pre pracovníkov ústredných orgánov a podnikovo-hospodárskej sféry. Viacerí členovia katedry zastávali alebo zastávajú významné funkcie v štátnych orgánoch aj v medzinárodných organizáciách.

Katedra bola školiacim pracoviskom pre vedný odbor teória riadenia a plánovania a školila internou a externou formou vedeckých ašpirantov pre potreby VŠE, ako aj pre potreby orgánov a inštitúcií národohospodárskej riadiacej a plánovacej praxe. Zároveň školila aj vedeckých ašpirantov z iných ekonomických fakúlt z iných štátov a krajín.

S katedrou spolupracovalo takmer 30 externých pracovníkov, ktorí pôsobili v pedagogickom procese pri vedení špeciálnych seminárov a ako členovia komisií pre štátne záverečné skúšky.

Členovia Katedry plánovania národného hospodárstva a cien publikovali desiatky vedeckých prác, vysokoškolských učebníc a skrípt.

V súvislosti so vznikom študijného zamerania Investície a vedecko technický rozvoj sa v rámci FNH od školského roku 1976/1977 konštituovala ako gestor tohto zamerania samostatná katedra Investícií a základných fondov. V roku 1986 sa študijný odbor premenoval na odbor Ekonomika investičného a vedecko-technického rozvoja a gestorská katedra sa premenovala na Katedru investícií a inovačného rozvoja.

S opustením centrálneho plánovania a direktívneho riadenia národného hospodárstva a nástupom transformácie ekonomiky na trhovú sa najmä od roku 1991 transformovalo aj viacero „plánovačských“ katedier. Rýchlo a niekedy aj improvizovane vznikali a skoro aj zanikli niektoré nové katedry (napr. Katedra synergie), osamostatňovali sa oddelenia existujúcich katedier, vznikali nové vyučovacie predmety, pracoviská a racionálna štruktúra sa formulovala len postupne. Sprevádzali ju aj časté organizačné zmeny.

Základná "plánovačská" katedra, ktorá mala gesciu nad príslušným študijným odborom a študijnými zameraniami - Katedra plánovania národného hospodárstva a cien sa v školskom roku 1990/1991 zmenila na Katedru makroekonomickej stratégie zlúčením dvoch oddelení, a to: oddelenia plánovania národného hospodárstva a oddelenia cien. Z oddelenia práce vznikla Katedra zamestnanosti a sociálneho rozvoja.

V školskom roku 1991/1992 integráciou piatich katedier vznikla terajšia Katedra hospodárskej politiky, ktorá sa členila na päť oddelení: oddelenie makroekonomickej stratégie (z katedry rovnakého názvu), oddelenie investičného a inovačného rozvoja (z katedry rovnakého názvu), oddelenie zamestnanosti a sociálneho rozvoja (z katedry rovnakého názvu), oddelenie synergie, oddelenie priestorovej ekonómie a regionálnej geografie (z katedry rovnakého názvu).

Už v nasledujúcom školskom roku z oddelenia zamestnanosti a sociálneho rozvoja vznikla Katedra sociálneho rozvoja a práce a z oddelenia priestorovej ekonómie a regionálnej geografie vznikla Katedra regionálnej ekonómie, geografie a ekonomiky životného prostredia.

V školskom roku 1995/1996 oddelenie synergie zaniklo, a tak Katedra hospodárskej politiky mala dve oddelenia: oddelenie makroekonomickej stratégie a oddelenie investičného a inovačného rozvoja.

Tieto dve oddelenia sa v školskom roku 1999/2000 zrušili a od tej doby Katedra hospodárskej politiky nemá žiadne oddelenia.

Katedra hospodárskej politiky NHF počas svojej existencie do roku 1990 zabezpečovala výučbu na všetkých fakultách školy a na NHF bola gestorskou katedrou študijných odborov Národohospodárske plánovanie, Ekonomika investičného a vedecko-technického rozvoja a Národohospodárska teória a politika. V súčasnosti gestoruje študijný odbor Národné hospodárstvo a v rámci neho študijný program Hospodárska politika. V súčasnosti katedra zabezpečuje povinný predmet Ekonomickej univerzity Národohospodárska politika, ako aj povinný fakultný predmet Hospodárska politika Európskej únie. Učitelia katedry zabezpečujú výučbu predmetov študijného odboru Národné hospodárstvo a študijného programu Hospodárska politika, ktorú gestorujú, napr. predmety Stratégia sociálno-ekonomického rozvoja, Protimonopolná politika, Národné účty, Prognostické metódy, Sociálno-ekonomická analýza, Makroekonomická regulácia v trhovej ekonomike, Vonkajšie ekonomické vzťahy atď. Pedagógovia katedry sústavne inovovali predmety študijného programu, ktoré zabezpečili základnou študijnou literatúrou vo forme monografií, vysokoškolských učebníc a skrípt, ktoré sa postupne publikovali. V každom školskom roku pôsobia na katedre 2 - 4 externí učitelia zo zahraničia a z hospodárskej praxe. Pedagógovia katedry sa podieľali subdodávkami na tvorbe Vízie rozvoja slovenskej spoločnosti do roku 2030.

Vedecko-výskumná činnosť katedry je dlhodobo orientovaná na zhodnotenie stavu ekonomiky SR, jej vývojových tendencií a prognóz, na koncepciu vývoja štrukturálnych zmien v SR, na úlohy a aktualizáciu hospodárskej politiky SR, ako člena EÚ a Eurozóny. Katedra sa zameriava na analýzu súhrnnej makroekonomickej výkonnosti SR a jej komparácie s výkonnosťou európskych štátov, na identifikovanie príčin a rozsahu výkonnostnej medzery medzi SR a priemerom EÚ. Katedra analyzuje proces reálnej konvergencie, faktory a determinanty rastovej výkonnosti na úroveň zhodnocovacích procesov a úroveň produktivity práce. Súčasťou výskumnej činnosti Katedry je aj orientácia a analýza na kvalitu života a to prostredníctvom analýzy spotreby slovenských domácností, analýzy štruktúry výdavkov domácností, ako aj analýzy regionálnych rozdielov v príjmovej a výdavkovej časti obyvateľstva. Výsledky výskumu učitelia katedry prezentovali v desiatkach odborných článkov, v záverečných správach a vo vystúpeniach na domácich a zahraničných odborných konferenciách, seminároch, ako aj v učebniciach, monografiách a iných knižných publikáciách.

Viacerí učitelia, profesori a docenti sú členmi vedeckých rád rôznych fakúlt a vysokých škôl, ako aj ústavov Slovenskej akadémie vied. V rokoch 1994/1998 bola členkou Akreditačnej komisie – poradného orgánu vlády SR prof. Ing. Viera Bacová, CSc., od roku 2002 do roku 2011 bol členom Akreditačnej komisie – poradného orgánu vlády SR prof. Ing. Pavol Vincúr, PhD., ktorý od roku 2008 do 2011 bol aj členom Akreditačnej komisie Českej republiky.

Katedra rozvíja spoluprácu s mnohými domácimi a zahraničnými pracoviskami a inštitúciami hospodárskej praxe. Väčšina profesorov a docentov katedry pôsobia ako školitelia doktorandského štúdia. 

Prehľad vedúcich katedry od jej vzniku doteraz:

1950 – 1951 Ing. arch. Ivan Kuhn (externý vedúci)

1951 – 1958 doc. Ing. Ján Ferianc, CSc.

1958 – 1959 doc. Ing. Juraj Fecanin, CSc.

1959 – 1960 doc. Ing. Hvezdoň Kočtúch, CSc.

1961 – 1964 doc. Ing. Ján Ferianc, CSc.

1964 – 1970 doc. Ing. Michal Baránik, CSc.

1970 – 1971 doc. Ing. Vladimír Mokrý, CSc. (poverený vedením)

1971 – 1986 prof. Ing. Karol France, CSc.

1986 – 1987 doc. Ing. Vladimír Mokrý, CSc. (poverený vedením)

1987 – 1989 doc. Ing. Marta Hamalová, CSc.

1989 – 1991 prof. Ing. Michal Baránik, CSc.

1991 – 1992 prof. Ing. Ondrej Čapo, CSc.

1992 – 1994 prof. Ing. Michal Baránik, CSc.

1994 – 2011 prof. Ing. Pavol Vincúr, PhD.

2011 – doc. Ing. Vladimír Mikulec, CSc. (poverený vedením)

2011 – 2015 Univ.prof.i.R. Dipl. Ing. Dr. Mikuláš Luptáčik              

2015 – 2019 Ing. Karol Morvay, PhD.

2019 - prof. Ing. Martin Lábaj, PhD. 

Prehľad vývoja počtu učiteľov na katedre:

• Sme kolektív učiteľov a výskumníkov, ktorým záleží na riešení aktuálnych ekonomických a spoločenských problémov a výziev.

• Budúcnosť našej spoločnosti nám nie je ľahostajná. Naše nadšenie pre objavovanie nových poznatkov sa snažíme preniesť aj na našich študentov.
• Do výučby prinášame najnovšie poznatky z medzinárodného  ako aj vlastného výskumu.
• Zabezpečujeme predmety, ktoré rozvíjajú u študentov ekonomické myslenie, empirickú ekonómiu a prácu s dátami a štatistikou, čo im dáva významnú konkurenčnú výhodu na trhu, a vedia sa uplatniť vo viacerých odboroch.

Vedenie katedry

Vedenie katedry

LÁBAJ, Martin, prof. Ing., PhD.

vedúci katedry

profesor

4B04 +421 2 6729 1444

Short bio:

Martin Lábaj is Professor and Head of the Department of Economic Policy at the Faculty of Economics and Finance. His research areas are development economics, economic policy, structural change, industrial organization and labor market implications of new technologies. He teaches primarily Development Economics for Bachelor students, Applied Econometrics: Policy Evaluation for Master students, and Advanced Topics in Econometrics for PhD students. In the last 10 years, he has co-authored more than a dozen articles published in refereed journals. He has published in journals such as the Cambridge Journal of Economics, Economics Letters, Economic Systems, Applied Economics, European Journal of Health Economics, Empirica, and Journal of the Economics of Ageing. He was the Principal Investigator of the MIT Slovakia Seed Fund project Labor Market Implications of Automation in the United States and the EU (co-led by Daron Acemoglu), which established a new research collaboration between the MIT faculty and the Department of Economic Policy in this area of research.

 

Short bio:

Martin Lábaj is Professor and Head of the Department of Economic Policy at the Faculty of Economics and Finance. His research areas are development economics, economic policy, structural change, industrial organization and labor market implications of new technologies. He teaches primarily Development Economics for Bachelor students, Applied Econometrics: Policy Evaluation for Master students, and Advanced Topics in Econometrics for PhD students. In the last 10 years, he has co-authored more than a dozen articles published in refereed journals. He has published in journals such as the Cambridge Journal of Economics, Economics Letters, Economic Systems, Applied Economics, European Journal of Health Economics, Empirica, and Journal of the Economics of Ageing. He was the Principal Investigator of the MIT Slovakia Seed Fund project Labor Market Implications of Automation in the United States and the EU (co-led by Daron Acemoglu), which established a new research collaboration between the MIT faculty and the Department of Economic Policy in this area of research.

 

KALIŠ, Richard, Ing., PhD.

zástupca vedúceho katedry

výskumný pracovník

4B43 +421 2 6729 1493

 

MAÁROVÁ, Katarína

sekretárka

4B48 +421 2 6729 1486

Najnovšie metódy pre rozhodnutia a politiky založené na údajoch - jasne a zrozumiteľne

Osvojíte si vedomosti o moderných metódach výskumného dizajnu pre odhad kauzálnych efektov opatrení, programov a politík.

Získate pokročilé zručnosti pre používanie moderných softvérov (napr. Stata) v empirickom ekonomickom výskume, naučíte sa skripty, programovať pokročilejšie analýzy.

Naučíte sa formulovať ekonomický problém a navrhnúť výskumný dizajn pre jeho preskúmanie prostredníctvom empirickej analýzy, formulovať hypotézy a analyticky ich potvrdiť alebo vyvrátiť.

Vyučujúci:

Martin Lábaj, Erika Majzlíková

Predpoklady: aspoň jeden semester ekonometrie

Zaradenie v študijných programoch: povinný predmet št. programu Aplikovaná ekonómia (2.st), výberový predmet št. programu Ekonómia (3.st)

Stručná osnova:

• Základné pojmy, napr. kauzalita, skreslenie, ceteris paribus.
• Výskumný dizajn, indentifikačné stratégie, estimátor.
• Znáhodnené kontrolované experimenty.
• Regresia s viacerými kontrolnými premennými.
• Skreslenie spôsobené vynechaním premennej.
• Inštrumentálne premenné.
• IV estimátor a dvojstupňová metóda najmenších štvorcov.
• Regresia diskontinuitných zmien.
• Diff-in-Diff estimátor.
• Odhady na spojených prierezových údajoch a panelových údajoch pre hodnotenie efektov politík.
• Metóda syntetických kontrolných skupín.
• Neštandardné štandardné chyby

Odporúčaná literatúra:

Cunningham, S., 2021. Causal inference: The mixtape. Yale University Press.

Angrist, J.D. and Pischke, J.S., 2014. Mastering'metrics: The path from cause to effect. Princeton University Press.

Wooldridge, J.M., 2016. Introductory econometrics: A modern approach. Nelson Education.

Angrist, J.D. and Pischke, J.S., 2008. Mostly harmless econometrics: An empiricist's companion. Princeton university press.

Abstract

What are the environmental impacts of the increasing use of automation technologies? To answer this question, we propose a model of production in the age of automation that incorporates emission externalities. We derive a threshold condition subject to which the use of industrial robots affects emissions. This model leads to three testable predictions, i) the use of industrial robots causes higher emissions on average, ii) with increasing efficiency of industrial robots, the effect becomes weaker and could turn negative, and iii) in countries in which electricity is predominantly produced using (clean) renewable energy, industrial robot use has the potential of decreasing emissions. Empirically, we find support for the theoretical hypotheses implying that the effect of automation on emissions is non-linear or moderated by other variables.

Abstract

We study how the development of Artificial Intelligence (AI) influences the distribution of income between capital and labor and how this, in turn, exacerbates geographic income inequality. To investigate this issue, we first build a theoretical framework and then analyze data from European regions dating back to 2000. We find that for every doubling of regional AI innovation, there is a 0.7% to 1.6% decline in the labor share, which may have decreased by between 0.20 and 0.46 percentage points from a mean of 52% due solely to AI. This new technology is particularly detrimental to high-skill and medium-skill labor. The impact on income distribution is driven by worsening wage and employment conditions for high-skill labor, and by wage compression for medium- and low-skill labor. The effect of AI is not driven by other factors affecting regional development in Europe, nor by the concentration process in the AI market.

Abstract

Usually, health policy makers face a trade-off between benefits and costs from healthcare markets regulation and deregulation. We argue that these markets and policy reforms should not be studied in isolation as the effects from regulation in one market spillover to other markets. In particular, we study entry decisions and strategic interactions between general practitioners, pediatricians, and pharmacies. We show that a better regulation and accessibility of one profession allow policy makers to relax spatial restrictions and regulations of other healthcare professionals. We document that these spillover effects could be sizeable as the entry thresholds for pharmacies to enter the market decrease by 70 % with the presence of a general practitioner. Our counterfactual analysis suggests that a better coverage of GPs would improve spatial accessibility of pharmaceutical services and lead to an entry of new pharmacies in currently unattractive markets, mostly in rural areas.