V stredu, 27. novembra 2013, sa v Aule Ekonomickej univerzity v Bratislave uskutočnila medzinárodná vedecká konferencia „Národohospodársky význam automobilového priemyslu na Slovensku“. Hlavným cieľomkonferencie bola prezentácia štúdie a diskusia k výsledkom výskumu o význame automobilového priemyslu na Slovensku, ktorú pripravila Katedra hospodárskej politiky Ekonomickej univerzity v Bratislave pre Zväz automobilového priemyslu Slovenskej republiky.

Okrem toho na konferencii vystúpili domáci a zahraniční experti s koreferátmi k uvedenej štúdii, ako aj zástupcovia automobilového priemyslu na Slovensku.

Konferenciu slávnostne otvoril rektor Ekonomickej univerzity v Bratislave Rudolf Sivák, ktorý osobitne vyzdvihol dlhodobý zámer univerzity, v rámci ktorého sa učitelia a mladí výskumní pracovníci podieľajú na výskume, ktorý má aj reálne uplatnenie v praxi. Vyzdvihol hlavne projekt excelentného centra, riešenie 8 zahraničných projektov, ako aj projektu zvyšovania kvality doktorandského štúdia na Národohospodárskej fakulte.

Uviedol, že konferencia je zameraná na význam automobilového priemyslu, ktorého pozitívne vplyvy sa prejavujú na trhu práce, exporte a na výkonnosti slovenskej ekonomiky. Zdôraznil jeho význam najmä vo väzbe na súčasnú hospodársku krízu, ako aj to, že automobilový priemysel dnes zamestnáva viac ľudí ako pred krízou. Vyzdvihol mimoriadny prínos a perspektívnu spoluprácu medzi Ekonomickou univerzitou v Bratislave, konkrétne Katedrou hospodárskej politiky, a Zväzom automobilového priemyslu Slovenskej republiky.

S úvodným slovom vystúpil pán Jaroslav Holeček, prezident Zväzu automobilového priemyslu Slovenskej republiky, ktorý pred takmer rokom požiadal rektora Ekonomickej univerzity v Bratislave o vypracovanie štúdie o automobilovom priemysle. Uviedol, že počet vyrobených áut na Slovensku bude v roku 2013 blízky 1 miliónu, ako aj to, že dnes máme na Slovensku takmer 300 subdodávateľov, ktorí vedia dodávať všetky potrebné diely pre výrobu automobilov. Spomenul aj problém s infraštruktúrou, ktorá je brzdou ďalšie rozvoja automobilového priemyslu smerom na východ.

Hlavné výsledky štúdie prezentoval Mikuláš Luptáčik, vedúci Katedry hospodárskej politiky Ekonomickej univerzity v Bratislave. Zdôraznil, že konkurencieschopnosť ekonomiky a jej výkonnosť nie je daná len jednoduchým súčtom aktivít jednotlivých odvetví národného hospodárstva, ale komplexnými väzbami medzi nimi.

Vzhľadom na vedecké zameranie konferencie venoval podstatnú časť svojho vystúpenia metodologickým aspektom štúdie a input-ouput modelu použitému pri analýze významu automobilového priemyslu v Slovenskej republike. Okrem iného uviedol, že kým v roku 2012 pracovalo priamo v automobilovom priemysle niečo vyše 60 tisíc zamestnancov, priamo, nepriamo a indukovane vytvoril automobilový priemysel až 201 tisíc pracovných miest. Okrem toho generoval podstatné efekty na produkciu, pridanú hodnotu a príjmy do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Zdôraznil pozitívny efekt automobilového priemyslu na obchodnú bilanciu Slovenska.

Štefan Rehák z Katedry verejnej správy a regionálneho rozvoja prezentoval regionálne aspekty štúdie. Venoval sa vytváraniu automobilového klastra a efektom príchodu automobiliek na širší rozvoj regiónu.

Prvý koreferát k štúdii predniesol Ján Lešinský z Ústavu dopravnej techniky a konštruovania STU v Bratislave, ktorý sa dlhodobo venuje analýze trendov vývoja v automobilovom priemysle v Európe, ale aj v celosvetovom meradle. Podľa neho, Slovensko nemá v produkcii automobilov na obyvateľa do roku 2030 konkurenciu, aj keď v absolútnych čislách bude do roku 2020 dominovať Čína a India. Zdôraznil potrebu spolupráce sektorov, štátu, regiónov a jednotlivcov pri ďalšom rozvoji automobilového priemyslu na Slovensku.

Robert Stehrer z Viedenského inštitútu pre medzinárodné ekonomické štúdie, kde pôsobí ako zástupca riaditeľa pre výskum, prezentoval širšie súvisosli automobilového priemyslu v Európe. Pri svojej prezantácii vychádzal zo svetových input-output tabuliek, ktoré umožňujú analyzovať globálne produkčné reťazce v celosvetovom meradle.

Okrem všeobecných trendov upozornil na niektoré špecifiká slovenskej ekonomiky. Z Odboru výskumu Národnej banky Slovenska vystúpil s koreferátom Tibor Lalinský, ktorý sa vo svojom výskume dlhodobo venuje analýze konkurencieschopnosti na mikro aj makro úrovni.

Zdôraznil prínos štúdie, ktorá zohľadnila priame aj nepriame efekty automobilového priemyslu, na druhej strane upozornil na riziká spojené s koncentráciou priemyselnej produkcie na jedno odvetvie, ako aj na potrebu rozvoja a podpory výdavkov na výskum a vývoj v automobilovom priemysle. V diskusii vystúpili viacerí panelisti, ktorí odpovedali na otázky z publika. 

Záverečné slovo na konferencii mal čestný prezident Zväzu automobilového priemyslu Slovenskej republiky, Jozef Uhrík, ktorý sa okrem historického kontextu rozvoja automobilového priemyslu na Slovensku venoval potrebe zabezpečenia konkurencieschopnosti automobilového priemyslu, ktoré je silno globalizované a regulované.

Práve kvalitná, flexibilná a vzdelaná pracovná sila je podľa neho kľúčom k rozvoju konkurencieschopnosti automobilového priemyslu na Slovensku. Okrem samotnej konferencie vyvolala pozitívny ohlas v médiach aj tlačová konferencia, ktorá sa uskutočnila v Aule Ekonomickej univerzity v Bratislave po jej skončení.

 

FOTOGALÉRIA

Ekonomická univerzita v Bratislave za účelom šírenia pozitívneho povedomia a propagácie organizovaných verejných akcií, vyhotovuje obrazové a zvukové záznamy, ktoré zverejňuje na svojej webovej stránke. V prípade výhrad k zverejneným obrazovým a zvukovým záznamom si uplatňujte tieto výhrady písomne na e-mail: . Kompletné informácie k spracúvaniu osobných údajov tu.