Lucia Kováčová a Tomáš Oleš sú doktorandmi anglického programu Economics (pozn.: Ekonómia) na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave. V rozhovore sme sa rozprávali o tom, aké to je byť doktorandkou alebo doktorandom na Slovenskej univerzite, či sa cítia viac študentmi, učiteľmi alebo výskumníkmi a čo predchádzalo ich rozhodnutiu pokračovať v štúdiu.
Lucia, dnes si v druhom z troch rokov doktorandského štúdia. Tomáš, ty budeš svoje doktorandské štúdium v roku 2024 končiť. Lucia, o čom raz bude tvoj hotový dizertačný výskum?
Moja dizertačná práca sa venuje integrácii imigrantov na trhoch práce EÚ. Konkrétne tomu, aký dopad má dostupnosť vybraných sociálnych politík na úspech prisťahovalcov na trhu práce. Chcem zodpovedať napríklad otázku: do akej miery je dostupnosť bytových politík pre migrantov faktorom úspechu na trhu práce? To sú veľmi pálčivé témy, keďže migrácia prináša rôzne výzvy a je dôležité preskúmať, aký dopad majú vládne opatrenia na integráciu imigrantov.
Tomáš?
Aj ja skúmam trhy práce európskych krajín. Venujem sa však vplyvom automatizácie. Za posledných štyridsať rokov sa ukázalo, že automatizácia bola v Spojených štátoch zodpovedná za výrazný pokles miezd a zamestnanosti v niektorých povolaniach. Z nášho výskumu zatiaľ vyplýva, že efekty nových technológií sú síce v európskych krajinách podobné, zároveň však výrazne nižšie ako v Spojených štátoch. Pravdepodobne najmä preto, že naše trhy práce majú vyššiu mieru ochrany zamestnancov.
Je však dôležité spomenúť, že nové technológie nespôsobujú len negatívne javy. Spôsobujú totiž aj podstatný nárast produktivity, čo zasa vedie k nárastu miezd a zamestnanosti. V každom povolaní sa tieto dve protichodné sily stretajú a výsledný efekt závisí od ich pomeru. A práve tento pomer sa snažím vo svojej práci zmerať. Vďaka tomu budeme raz lepšie rozumieť, aký je vplyv nových technológií na zamestnanosť a mzdy.
Porozprávajme sa o tom, čo predchádzalo vašim rozhodnutiam ísť na doktorandské štúdium. Tomáš, veľa neprezradím ak poviem, že už od bakalárskeho štúdia ste aj s Tomášom Ševčekom (pozn.: tiež doktorand na NHF) trochu vytŕčali z krúžku. Je podľa teba potrebné „tak-trochu“ vytŕčať, aby človek mohol ísť na PhD? Čo rozhodlo, že chceš ísť študovať ďalej?
To je celkom pekný kompliment. Myslím si, že je rozhodne potrebné vytŕčať, ale nie nutne navonok. Oveľa dôležitejšie je vytŕčať „vo vnútri“ svojím nadšením a záujmom o pochopenie a poznanie a snahu o zodpovedanie otázky, či problému, ktorý nám príde zaujímavý. Ja som mal to šťastie stretnúť ľudí, z ktorých mnohí sú dnes moji kolegovia, ktorí vo mne tento záujem prebudili a rozvinuli. Po tom, ako sa v človeku objaví táto zvedavosť, je už pomerne ľahké robiť veci tak, že to z času na čas prináša aj nejaké úspechy, ktoré sme spolu s Tomášom dosiahli. Myslím si, že táto vnútorná zvedavosť vo mne stále pretrváva, asi najmä preto som rozhodol pokračovať na PhD štúdium.
Lucia, ty si predtým, ako si začala PhD štúdium na NHF pôsobila ako výskumníčka vo výskumnej inštitúcii. Zároveň máš master degree (pozn.: ekvivalent inžinierskeho diplomu) z Central European University vo Viedni. Skús pre nás porovnať tieto svety, ktoré si zažila so svetom, ktorý poznáme my, teda s doktorandúrou a výskumom na NHF.
Štúdium na CEU, v tom čase ešte v Budapešti, ako aj účasť na výskumných projektoch boli pre mňa cenná skúsenosť po osobnostnej aj odbornej stránke. To ma v podstate doviedlo k tomu, že si chcem urobiť doktorát a rozvíjať svoju výskumnú kariéru. Ťažko sa tie svety porovnávajú, ale vo všeobecnosti môžem povedať, že prostredie na CEU bolo veľmi dravé a súťaživé, bolo tam viac cítiť interdisciplinaritu a samozrejme išlo o veľmi multikultúrne prostredie. Práca výskumníčky mi zase umožnila robiť na konkrétnych projektoch a učiť sa od skúsených kolegov a kolegýň. Na NHF sa mi páči, osobitne na našej katedre, kľudné prostredie na prácu a rozvoj veľmi konkrétnych zručností, ochotu zo strany kolegov pomôcť a robiť vlastný výskum. Všetky tieto svety sa pekne doplnili a ponúkli mi niečo cenné v tom správnom čase.
Ak sa nemýlim, ty si neštudovala predtým ekonómiu. Čo si na CEU vlastne študovala? Cítiš dnes, počas štúdia ekonómie, polená pod nohami bez ekonomického vzdelania?
Ja skutočne nie som „echt“ ekonómka. Na CEU som študovala Public Policy (pozn.: verejnú politiku), čo je zmes sociológie, politických vied, ekonómie a iných disciplín. Bakalárske štúdium som absolvovala v politológii, takže moja cesta k štúdiu trhu práce, čo je skôr tradičná ekonomická a sociologická téma, bola celkom kľukatá. Ja to však považujem za svoju výhodu, umožňuje mi to hľadieť na skúmané javy z rôznych uhlov. Navyše doktorandský program Ekonómie na NHF je nastavený tak, že síce treba mať isté ekonomické znalosti, ale doktorand/ka sa už aj tak špecializuje na svoju úzko zameranú tému.
Odpusť mi ak sa spýtam trúfalo, no keďže si už ako výskumníčka pracovala a predpokladám, že ako výskumníčka plánuješ pracovať aj po skončení doktorandského štúdia, prečo vlastne celé PhD štúdium absolvuješ? Čo od neho očakávaš?
Dôvodov, prečo som nastúpila na doktorandské štúdium pri už rozbehnutej vedeckej kariére bolo niekoľko. Najdôležitejší z nich bol, že som sa chcela začať učiť ekonometriu. Doteraz som využívala hlavne kvalitatívne metódy výskumu, čo mi však po čase prestalo stačiť aj vzhľadom na moje výskumné ambície. Tento program mi bol z toho dôvodu odporučený a skutočne sa ukázalo, že poskytuje kvalitnú prípravu v ekonometrii. Ďalším dôvodom je to, že doktorát umožňuje hĺbkovo sa venovať jednej téme a naučiť sa zistiť, čo konkrétne treba skúmať (nájsť tzv. research gap). V niečom vnímam doktorát ako emancipačný. Už sa nemôžem skrývať v tíme, ale musím dokázať, že viem uskutočniť výskum ja sama.
Ste učitelia a učiteľky, študenti a študentky, výskumníci a výskumníčky v jednom. Ako si vlastne doktorandské štúdium predstaviť? Tomáš, ak by si svoje doktorandské povinnosti počas posledných takmer troch rokov rozdelil ako koláč, ako by vyzerali jeho jednotlivý kúsky?
Moje povinnosti sa líšili v prvej a v druhej polke štúdia. V tej prvej som sa venoval najmä príprave seminárov, ktoré učím a zadaniam na predmety, ktoré som musel ako doktorand absolvovať. V tom čase mi zostávalo len relatívne málo času na prácu na výskume. V druhej polovici štúdia sa to podstatne zmenilo. Už som sa priamo venoval len štúdiu, ktoré bolo presne nasmerované na to, čo ku svojej práci potrebujem a samozrejme samotnej práci na výskumnom projekte. Vďaka príprave podkladov na semináre z prvej polky štúdia, príprava a učenie zaberá dnes menej času.
Do akej miery sú podľa teba tieto povinnosti oddeliteľné? Možno povedať „to“ je učenie a „to“ zasa výskum?
Hoci to vyzerá, že to je mentálne oddeliteľné, v skutočnosti sa to naozaj jednoducho rozdeliť nedá. Vlastné štúdium, má vplyv na učenie, to že robím nejaký typ výskumu taktiež podmieňuje ako učím a čo študujem, preto je táto hranica pomerne plastická.
Lucia, ako vyzerá tvoj doktorandský deň? Pozeráš hodiny na tabuľu plnú rovníc s gréckymi písmenami a piješ silnú kávu?
Každý deň je iný a v tom ma to nesmierne baví. Je veľa možností ako je naplnený deň doktoranda/ky, či už je to učením (sa), čítaním literatúry, zbieraním dát, rozhovormi s múdrymi ľuďmi, školeniami, konferenciami, viac alebo menej zdarným písaním, analýzou dát. Doktorát je o tom, ako si to študent/ka zariadi a čím si ten deň naplní. Jeden deň môžete v kľude stráviť v kancelárii čítaním vedeckých článkov, ďalší ste na konferencii v zahraničí alebo sa prihlásite na zaujímavé online školenie. Na doktorandskom štúdiu je samozrejme nutné dodržiavať isté povinnosti, ale stále môže byť to štúdium pestré.
Patríš k doktorandom a doktorandkám na NHF, ktoré síce študujú PhD na našej fakulte, ale ich školiteľ je z inej inštitúcie. V tvojom prípade je to Lucia Mýtna Kureková na Prognostickom ústave SAV. Povedz ako si tento typ spolupráce máme predstaviť.
Prognostický ústav SAV s NHF spolupracuje na poskytovaní doktorandského štúdia v odbore Ekonómia, pričom NHF, resp. konkrétne Katedra hospodárskej politiky je školiacim pracoviskom. V skratke ide o to, že na NHF absolvujem predmety, učím na seminároch a zároveň musím splniť publikačné a iné požiadavky. Moja školiteľka Lucia Mýtna Kureková ale pôsobí na Prognostickom ústave SAV, takže školenie mojej dizertačky je poskytované na tejto inštitúcii.
Tomáš, vráťme sa ešte na moment k tým povinnostiam. Ako vnímaš učenie iných študentov?
Ja učím rád najmä preto, že verím, že študenti by mali byť raz lepší, ako ich učitelia. Ako som spomenul, je to však aj povinnosť, ktorá mňa samého drží pod určitým tlakom. Tak ako všetko, aj učenie má však svoje negatívne stránky. Nie vždy všetko na hodine vyjde podľa predstáv, nie vždy to viem vysvetliť tak, ako som si predstavoval a samozrejme, nie vždy sa stretnem len so záujmom zo strany študentov. Keď však vidím, že som niekoho niečo naučil, že ide ďalej ako som očakával, motivuje to aj mňa.
A čo tvoja rola študenta - doktoranda. Je štúdium na PhD iné, ako to čo si poznal z inžinierskeho stupňa?
Štúdium nie je iné, je to len trochu sofistikovanejšie a viac slobodnejšie. Výhodou je, že sa učíme v malých, asi päťčlenných skupinkách, čo je dobré na interakciu s vyučujúcimi, spätnú väzbu a aj spoluprácu so spolužiakmi. Tí sa sami v rámci svojho výskumu venujú rôznym oblastiam a tak sa pritom človek veľa dozvie aj o iných témach. Väčšina výstupov z predmetov predstavuje viac-menej prezentáciu vlastného výskumu, na ktorý dostávame spätnú väzbu a preto sa tam dá nájsť oveľa viacej prienikov so záverečnou prácou v porovnaní s predchádzajúcim štúdiom.
Jednou z vašich povinností je aj absolvovať zahraničnú mobilitu v trvaní aspoň troch mesiacov. Lucia, ty sa v letnom semestri 2024 chystáš na Erasmus pobyt do Talianska. Berieš to ako povinnosť?
Vôbec nie. Na študijný pobyt do zahraničia by som išla, aj keby to povinné nebolo. Pre začínajúceho výskumníka/čku je dôležité zbierať skúsenosti v medzinárodnom prostredí, či už z hľadiska sieťovania, získavania spätnej väzby na svoju prácu alebo nadviazania spolupráce. V rámci pobytu na Univerzite v Trente budem spolupracovať s profesorom z katedry sociológie, takže mi to umožní získanie aj interdisciplinárnych skúseností. Študijný pobyt v budúcom semestri určite nebude jediný, ktorý počas PhD štúdia absolvujem.
Tomáš, vy ste tento rok so školiteľom Martinom Lábajom a ďalšími členmi tímu už druhý krát navštívili profesora Darona Acemoglu, s ktorým máte spoločný projekt. Aceomglu je pritom asi najcitovanejším ekonómom na svete pôsobiacim na jednej z najprestížnejších univerzít – MIT (pozn. Massachusetts Institute of Technology). Je takáto spolupráca bežná?
Spolupráca v tomto tíme je asi najväčšou kariérnou príležitosťou akej sa mi zatiaľ dostalo a som za ňu veľmi vďačný. Jedným z prvých ekonómov, do ktorých myslenia som vlastne nahliadol, bol práve Acemoglu. Jeho knižku som čítal s nadšením práve preto, lebo prispel k tomu, ako dnes chápem svet, v ktorom žijeme. Vtedy sa mi ani nesnívalo, že niekedy budem mať možnosť s ním spolupracovať. Nie je to celkom bežné, no je to o tom ísť za tým, čo si myslíme, že má zmysel, aj keď je to často na prvý pohľad nepredstaviteľné. Je to ale aj obrovské šťastie, to treba priznať. Keďže si to všetci v našom tíme uvedomujeme, snažíme sa túto príležitosť premeniť na čo najlepšie výsledky.
Zostaňme chvíľu pri školiteľoch a školiteľkách. Respektíve pri ich úlohe počas PhD štúdia. Na veľa kvalitných univerzitách je školiteľ často iba akýsi štatutár celého PhD štúdia, s ktorým sa študent stretne pár krát za štúdium. Je to tak aj u teba? Aká je rola školiteľa alebo školiteľky v našom systéme?
Môžem zhodnotiť iba svoju skúsenosť, no u mňa to tak nie je. Môj školiteľ rozhodne nie je formálny štatutár‘. Má zanietenie pre výskum a pre individuálny rozvoj a rast svojich študentov a študentiek. Vedie a smeruje ma v tom, „čo“ má byť našim predmetom záujmu. Možno sa to zdá triviálne, ale je to veľmi dôležitá vec. Potom viac-menej sám prichádzam a robím na tom „ako“. Ale ani tu nie som na to celkom sám. Staviam na práci školiteľa a ďalších výskumníkov a výskumníčok z množstva iných univerzít, ktorí významne prispeli k tomu čo dnes o tej ktorej téme vieme. Dôležité výsledky potom spolu so školiteľom diskutujeme a premýšľame o tom „prečo“. Ani tu to však nekončí. Výskum je pekný práve týmto cyklom. Myslím, že v poznaní nikdy neprídeme na koniec a nepovieme si „hotovo, máme to, končíme!“ V podstate sa stále vraciame na začiatok s tým rozdielom, že sme vždy o krok ďalej. Popravde to je vlastne to, čo na konci dňa prináša dobrý pocit z výskumu.
Denné štúdium PhD na slovenskej vysokej škole je relatívne, voči napríklad Česku, zaujímavo finančne ohodnotené aj vďaka štatútu študenta a následnému štipendiu. Ako by si na takéto tvrdenie reagoval Tomáš?
Súhlasím. Domnievam sa, že z krajín V4 máme finančné ohodnotenie svojou kúpyschopnosťou najvyššie. A keďže sme „vedci v zácviku“ môžeme žiadať aj o junior vedecké granty, ktoré nám tiež prinesú malú čiastku na nákup niečoho, čo pre prácu potrebujeme. Súčasne nás skúsenejší kolegovia začleňujú do projektov, z ktorých napríklad cestujeme.
Veda vo všeobecnosti a zo spoločenských disciplín možno najviac práve ekonómia trpia vysokým podielom mužov – výskumníkov. Nedávno sme mali na fakultnom výskumnom seminári prezentáciu Sudiptu Sarangima z univerzity vo Virgínii o tom, ako dôležité sú pozitívne ženské vzory pre študentky – budúce výskumníčky.
Lucia, súhlasíš, že vzory sú skutočne v tomto dôležité? Ako prilákať viac dievčat k výskumu? Je niečo čo by si dievčatám, ktoré rozmýšľajú nad kariérou výskumníčok odkázala?
Pozitívne ženské vzory sú nesmierne dôležité pre uplatnenie žien a dievčat vo vede, osobitne v ekonómii alebo v iných vedách, v ktorých pretrvávajú rodové stereotypy. Stotožňujeme sa s tými osobnosťami, ktoré sú nám v niečom podobné, to je prirodzené. Ak ženy a dievčatá vidia v ekonomickej vede takmer len mužov-vedcov, ťažšie si vedia samé seba predstaviť, že by mohli zastávať takéto povolanie. Nehovoriac o tom, že ženy si od detstva vypočujú nespočetne veľa predsudkov, čo môže viesť aj k tomu, že sa mnohé spochybňujú a umenšujú svoje ambície. Toho som svedkom aj na seminároch: mnohé študentky si často menej veria a spochybňujú sa, napriek tomu, že majú dobré výsledky a sú pracovité. Na doktorát sa dôsledkom predsudkov a spochybňovania hlásia v malých počtoch.
Študentkám by som odkázala len jednoducho to, že majú na to byť výskumníčkami a nech do toho idú. Nech sa začnú venovať téme, ktorá ich baví, prípadne môžu osloviť nejakú skúsenú vedkyňu alebo vedca z univerzity alebo inej inštitúcie s požiadavkou na mentoring alebo konzultáciu. Viac odkazov by som ale dala vedeniu univerzít, aby prijímali opatrenia na zabezpečenie rovnosti šancí. Môže ísť napríklad o mentoringové programy, podporu sieťovania alebo zviditeľňovania ženských vzorov vo vede.
Zaujal vás rozhovor alebo doktorandské štúdium na NHF? Prečítajte si viac o štúdiu na III. stupni.
