Publikácia SOPK, na tvorbe ktorej sa podieľali aj kolegovia z Katedry financií prof. Ing. Pavol Ochotnický, CSc. a Ing. Miloš Hofreiter, PhD.
Pandemická kríza znamenala najnepriaznivejší mierový šok za posledné storočie. Spôsobila najväčší pokles globálneho hrubého domáceho produktu na obyvateľa od druhej svetovej vojny a má za následok najvyšší podiel ekonomík zažívajúcich v modernej dobe recesiu. V porovnaní s globálnou finančnou krízou bolo v dôsledku nakazenia zamestnancov ochorením COVID-19 a karantén odpracovaných podstatne menej hodín, enormne bol zaťažený zdravotný a sociálny systém a celý okruh verejných financií. Pandemická kríza negatívne zasiahla stranu verejných príjmov v dôsledku zníženej ekonomickej aktivity a súčasne prudko vzrástli výdavky na zdravotníctvo, na sociálny systém, na zachovanie pracovných miest a podnikania, resp. na kompenzácie výpadkov v príjmoch v najviac zasiahnutých sektoroch.
Ako kľúčové do budúcna vidíme okrem zvýšenia podpory v oblasti zdravia, vedy, výskumu, inovácií, vzdelávania aj napríklad využitie elektronizácie stavebných konaní a zrýchlenie verejných obstarávaní, ktoré majú potenciál dynamizovať rast investícií a infraštruktúry. Okrem toho užšia medzirezortná spolupráca politikov, podpora „iniciatív zdola“, ktoré sú vedené úspešnými podnikateľmi a vedcami či inovátormi, môžu byť obrovskou šancou na dlhodobé pozitívne zmeny v ekonomike Slovenskej republiky.
Viac sa dočítate : Základné makroekonomické rámce vývoja slovenskej ekonomiky v roku 2022
