Pozornosť bola venovaná najprv sieti lekární Dr. Max, ktorá je typická identickým sortimentom v každej jednej pobočke a integráciou offeringu do softvérových databáz. Tento projekt je zároveň najväčší a produkuje významný cashflow. Podiel týchto lekární na slovenskom trhu už dosiahol svoj potenciál a kvôli protimonopolnej politike nie je priestor na ďalší rast. To isté platí pre ČR a preto sa spoločnosť rozhoduje, či pristúpiť na trh do Rumunska, Talianska, na Balkána a dokonca bola spomenutá aj Čína.
Ďalším opisovaným subjektom bol mladý, 4-ročný holding Hospital International (Svet zdravia), ktorý by mal v budúcnosti zaberať v portfóliu spoločnosti najväčšiu časť. Ide o vytvorenie manažérskej štruktúry, ktorá pokrýva 32 nemocníc a 59 polikliník v SR, ČR a v Poľsku. Hosť vyzdvihol dôvod úspešnosti súkromných polikliník ProCare, ktorým je veľký dopyt po platených zdravotných službách. Konkurenčná výhoda - rýchlosť služieb v zmysle, že pacient nemusí čakať na vyšetrenie mesiace, už nie je na prvom mieste. Dnes je dôležitejšia kvalita služieb a pro-klientský komplexný prístup. Neželaným javom je ale nedostatok kvalifikovaného personálu.
S myšlienkou komplexného managementu pacienta prichádzajú nie len polikliniky ale aj nemocnice. Pán Mathia spomenul výstavbu terciárnej nemocnice v Michalovciach a plány na výstavbu špičkovej nemocnice v Bratislave, ktorá bude schopná postarať sa o najnáročnejších pacientov. V oboch prípadoch sa počíta s návratnosťou cez 15 až 20 rokov.
Posledným blokom prednášky bola charakteristika ústavnej zdravotnej starostlivosti v SR a jej problémom. Hosť poukázal na to, že po prebratí ostatných nemocníc, potrebovala spoločnosť 1 až 2 roky na splatenie záväzkov od predošlého vlastníka (napr.štát). Ďalším fenoménom je pod-kapitalizácia slovenských nemocníc na úrovni 3-5 miliónov eur. Súkromní investori na slovenskom trhu v zdravotníckom segmente sú oproti západným krajinám podstatne kratšie a štátny monopol im nedal priestor pridlho. Okrem tohto ,,omeškania“ hosť spomenul aj problém nedostatku zdrojov z rozpočtu. Slovenské výdavky na zdravotníctvo na úrovni 5,5 miliárd eur prirovnal k fínskym, ktoré dosahujú sumu až 20 miliárd eur. Za zmienku stojí fakt, že obe krajiny majú podobný počet obyvateľov. Znakom slovenských nemocníc je aj ich nadlôžkovosť a odhad spoločnosti Penta ukazuje, že len 60 -70% postelí je reálne využívaných. Ďalším priestorom na zlepšenie je starostlivosť o pacienta a rýchlejšia diagnostika, aby sa predišlo nákladnému presúvaniu pacienta viacerým špecialistom.
V bloku, v ktorom sa hovorilo o indexoch kvality zdravotníctva krajiny boli ilustrované zistenia, že na Slovensku žiaden úrad nemeria % nákazy, % rehospitalizácie a dokonca ani % odvrátiteľnej úmrtnosti; čo je v západných krajinách úplne bežnou praxou. Zároveň sa hosť vyjadril, že je náročné získať akékoľvek finančné dáta v segmente zdravotníctva na Slovensku, keď vlastníkom je štát. Posledným problémom je podľa hosťa oblasť ľudských zdrojov, keďže rozvoj zdravotníctva závisí od schopných ľudí v manažmente zariadení a odborných pracovníkov, ktorí ale žiaľ zo Slovenska odchádzajú. Preto spoločnosť Penta zvažuje kvalifikačné a atestačné programy.
Na záver možno povedať, že spoločnosť Penta vidí budúcnosť slovenského zdravotníctva prosperujúco, snaží sa o skvalitnenie čo i len najmenšej služby pacientovi a dokonca rada privíta i konkurenčných investorov, pretože zdravá súťaž posunie starostlivosť o jednotlivca na želanú úroveň. Blízkosť prednášanej problematiky ku študentom sa prejavila v svižnej diskusii a v počte otázok po prednáške. Hosť zožal potlesk a aj po oficiálnom ukončení prednášky, sa s Jozefom Mathiom prišlo porozprávať zopár poslucháčov osobne.
Fotogaléria
