Paula, gratulujeme Ti k úspechu v študentskej súťaži! Tvoja práca s názvom „Analýza mzdových rozdielov žien a mužov na Slovensku: Aká je úloha materstva?“ má pomerne priamočiary názov, ktorý jasne hovorí o tom, čo si asi skúmala, no napriek tomu by sme radi, keby si ju predstavila vlastnými slovami – čo bolo hlavným cieľom Tvojho výskumu a k akým najzaujímavejším zisteniam si dospela?
Ďakujem pekne za gratulácie, veľmi si to vážim.
V našej práci sme sa zamerali na rozdiely v platoch mužov a žien na Slovensku. Zaujímalo nás, či tieto rozdiely vyplývajú z objektívnych dôvodov alebo či existuje aj nevysvetlená časť, ktorá by mohla naznačovať prítomnosť diskriminácie. Skúmali sme to nielen všeobecne pre ženy, ale aj osobitne pre matky.
Hlavným zistením bolo, že väčšina platových rozdielov medzi mužmi a ženami na Slovensku ostáva nevysvetlená, čo naznačuje hlbšie nerovnosti na trhu práce. Zaujímavé bolo aj to, že rozdiely v odmeňovaní matiek nesúvisia len s tým, že majú deti, ale aj s tým, kedy sa stali matkami. Ukázalo sa, že sankcie spojené s materstvom sú najvýraznejšie vo veku medzi 30 a 40 rokmi, a teda práve v období, ktoré je pre kariérny rast kľúčové.
Jedným z kľúčových záverov Tvojej analýzy je, že značná časť rozdielov v platoch medzi mužmi a ženami zostáva „nevysvetlená“. Čo presne znamená, že tieto rozdiely sú nevysvetlené? A dá sa vôbec teoreticky – napríklad v ďalšom výskume – tieto faktory lepšie pochopiť?
To, že časť rozdielov v platoch medzi mužmi a ženami je „nevysvetlená“, znamená, že sa ju nedá priradiť k žiadnym merateľným faktorom, ako sú napríklad vzdelanie, dĺžka praxe, odvetvie či odpracované hodiny. Najlepšie sa to dá vysvetliť na príklade: ak muži zarábajú viac preto, že majú viac odpracovaných rokov, takýto rozdiel sa objaví vo vysvetlenej časti. Jednoducho – viac praxe znamená vyšší plat. Ak však zistíme, že každý rok praxe navyše prináša mužom väčší mzdový nárast ako ženám, aj keď pracovali rovnako dlho, tento rozdiel už nevieme zdôvodniť – a práve to je tá „nevysvetlená časť“.
O to celé vlastne v práci ide – zistiť prítomnosť týchto faktorov a možno ďalej špekulovať, či sa jedná o diskrimináciu, alebo sú tam iné faktory, ako napríklad kvalita vzdelania či iné preferencie žien a mužov, keď ide o vlastnosti zamestnania.
To, či sa to dá lepšie pochopiť, je asi otázka na väčších odborníkov. Ja si ale myslím, že je to možné – nie je to však ľahké, keďže sa tieto faktory, ak vôbec, dajú iba ťažko merať.
Téma rodových rozdielov v odmeňovaní je nielen vedecky, ale aj spoločensky veľmi aktuálna. Koniec koncov, v nedávno schválenej kontroverznej zmene ústavy sa dostal aj bod o rovnosti odmeňovania mužov a žien. Bola to aj takáto aktuálnosť, čo Ťa priviedla k výberu témy, alebo v tom bolo aj niečo ďalšie?
Téma rodovej rovnosti bolo niečo, čo ma vždy zaujímalo. Možno práve preto, že som z Oravy – je to predsa len tradičnejší región – som pozorovala negatívne dopady týchto nerovností vo svojom okolí. Zároveň, ako spomínate, je to téma, ktorá sa vždy rieši a rozprúďuje diskusie, s čím prichádza aj množstvo poloprávd a zavádzania. Keď som si vyberala bakalársku prácu, prišlo mi zaujímavé zamerať sa na rozdiely medzi mužmi a ženami z pohľadu ekonómie, pozrieť sa na to, ako to skutočne je a čo spôsobuje rozdiely v odmeňovaní. Nadchlo ma to a téma ŠVOČ už bola potom také prirodzené pokračovanie.
So svojou prácou si dosiahla úspech nielen na fakulte, ale aj v celoškolskom kole, navyše si ju prezentovala na VŠE v Prahe.
Ak by si mala zostaviť „recept na úspešnú ŠVOČku“, aké ingrediencie by si doň zaradila? Čo podľa Teba rozhoduje o tom, že práca zaujme komisiu a publikum?
Myslím, že ja za veľa vďačím školiteľovi P. Tóthovi, bez ktorého by táto práca nevznikla. Takže určite dobrý školiteľ, ktorý vás vie nasmerovať, a potom je dôležité, aby vás téma bavila. Do tvorby ŠVOČ ide aj veľa voľného času a námahy, a ak máte nadšenie pre vybranú tému, vie to spríjemniť celý proces. Ako posledné, podľa mňa, je dôležité nepodceniť prezentáciu. Málo ľudí si prácu prečíta – viac o nej počuje z vašich prezentácií. Radu, ktorú som ja dostala a myslím, že sa vyplatila, je snažiť sa veci zjednodušiť a povedať ich jasne a bez zbytočných komplikácií.
Študenti, ktorí sa takto aktívne zapájajú do výskumu, často pokračujú v akademickej dráhe. Láka Ťa po skončení štúdia výskum aj naďalej, alebo Ťa viac oslovuje prax? Aké sú Tvoje ďalšie kariérne alebo študijné plány?
Som v bode, kedy zvažujem oboje. Určite ma akadémia láka a pozerám sa po možnostiach pokračovať v tomto smere, ale ešte nechcem predbiehať. Uvidíme, čo prinesie posledný ročník štúdia.
Foto: Filip Gono
