Zimný semester 2015/2016

1. TÝŽDEŇ

Žurnalistika – jav novodobej kultúry

Stručný úvod do raných dôb vzniku novinárstva. Rozvoj obchodu a remesiel v mestách a potreba byť informovaný o udalostiach doma a vo svete – príčina zrodu prvých predchodcov novín. Prvá spojnica európskych miest – dostavníková pošta – ako fenomén komunikovania medzi vyspelými strediskami remesiel a obchodu. Vynájdenie kníhtlače, rýchlolisu, strojovej sadzby, telegrafu a ich využitie mimo žurnalistiky. Rozhlas, televízia a internet – multiplikačné prostriedky novinárskej informácie v súčasnom svete. 

 

2. TÝŽDEŇ

Hospodárske faktory rozvoja modernej žurnalistiky

Potreba byť informovaný vyplýva zo spoločenského charakteru práce. Informácia sociálna a informácia novinárska. Masovokomunikačný proces – od zdroja informácií cez komunikátora, komunikát, médium a recipienta až po spätnú väzbu – a jeho špecifiká v tlači, rozhlase a televízii. Vydavatelia ako limitujúci činiteľ v práci novinárov? (Polygrafický priemysel, papier, náklady novín a inzercia...).

 

3. TÝŽDEŇ

Žurnalistické prejavy  a žurnalistické celky

Prejav – písaný, hovorený a ilustrovaný výstup autora. Celok – komplexné novinárske dielo – noviny, časopisy, rozhlasové a televízne relácie.) Novinár v procese ich tvorby – aktívny element odrážania aktuálnej sociálnej reality. Determinanty kvalifikovanosti novinára a kvality jeho diela. (Vzdelanie, vek, sociálny pôvod, odborná kvalifikácia, pohlavie a zaradenie v redakčnej hierarchii.) 

 

4. TÝŽDEŇ

Tvorba žurnalistických prejavov

Zdroje informácií – ekonomické rubriky a ich novinári preferujú viacero prameňov. Odborné semináre, literatúra, tlačové besedy, analýzy finančných inštitúcií, štatistické údaje odborné noviny a časopisy, dokumentačné oddelenia a archívy, sieť expertov, riadiaci pracovníci rezortov, ekonómovia – vedeckí pracovníci.

 

5. TÝŽDEŇ

Metódy práce s faktami

Tímový charakter novinárskej práce a individuálny podiel na kvalite žurnalistického prejavu a celku. Proces redigovania ako proces organizovania kvality novín, rozhlasovej tvorby a televíznej produkcie. Päť fáz redigovania : Vymedzenie činnosti, jej sledovanie a zhromažďovanie podkladov, selekcia získaných informácií, tvorba prejavu, apretácia  a výroba.

 

6. TÝŽDEŇ

Autorský vklad v procese redigovania

Poznanie zákonitostí tvorby (od faktov a javov v aktuálnej sociálnej realite k jej odrazu v tlači, rozhlase a televízii) a pochopenie významu operatívneho, ale dôkladného analyzovania situácie. Stabilná účasť na riadení redakcie, využívajúca odbornú špecializáciu redaktora. Organizačná práca  a jej konkrétne úlohy. (Iniciačná, organizačná, autorská.)

 

7. TÝŽDEŇ

Žánrové špecifiká tvorby

Žáner ako osobitná forma odrazu skutočnosti je vyabstrahovaným rámcom predpokladov, do ktorého sú uzavreté reálne fakty a udalosti). Žurnalistické žánre sa vyvíjali v pribehu storočí spolu s vývojom novín a novinárstva. Prameňom sa pre ne stali v raných začiatkoch literárne prejavy a ich druhy. 

 

8. TÝŽDEŇ

Spravodajské žánre

Sú výsledkom činnosti, ktorou je spravodajstvo ako tvorivý proces získavania sociálnych informácií, ich pretvárania na novinárske správy a podávanie (transport) masám recipientov. (Angl. – newsreport, nem. - Nachrichtensendung, maď. – híradás.) Jeho úlohou je informovať recipienta o aktuálnych udalostiach, ktoré prinášajú zmenu k „plusu“, alebo k „mínusu“ v živote spoločnosti.

 

9. TÝŽDEŇ

Žánrové druhy spravodajstva

Agentúrna správa flešová, krátka správa, rozšírená práva, rámcová správa, komuniké.) Postupy výstavby správ – chronologický, logický, akcentujúci a emfatický. Výber postupu závisí často od plochy v novinách, časového priestoru v rozhlasovej, alebo TV relácii. Niekedy naň vplýva aj tradícia periodika.

 

10. TÝŽDEŇ

Publicistika

Publicistika buduje na udalostiach a javoch, ktoré významne vplývajú na vývoj spoločnosti a je potrebné ich hodnotiť. Zistiť príčiny a poukázať na dôsledky. Dostať sa k podstate javov v hospodárskom a politickom živote spoločnosti.

 

11. TÝŽDEŇ

Metódy skúmania

Najčastejšie používame dve metódy skúmania : deduktívnu a induktívnu. Deduktívna odvodzuje konkrétne stanovisko od všeobecných východísk.Induktívna  formuje všeobecnú tézu na základe zovšeobecnenia jednotlivých – už preskúmaných – javov. ublicistika sa najviac podieľa na spoluvytváraní verejnej mienky. Odráža totiž udalosti objektívne presne na základe znalosti vecí.

 

12. - 13. TÝŽDEŇ

Žánre publicistiky

Úvodník – editorial – je určitým programovým vyznaním vydavateľa. Vyjadruje názory a postoje k hlavným problémom spoločnosti. Porovnáva , klasifikuje kvalitu udalostí pútavo a so znalosťou vecí. Je príťažlivý v argumentácii a myšlienkovej hĺbke. Komentár – klasický predstaviteľ analytického žánru. Z lat. commentarius – vysvetľovanie, výklad, záznam. Autor v ňom zaujme stanovisko k situácii na základe poznania príčiny udalostí a ich dosahu na spoločnosť. Poznámka, glosa a recenzia – reprezentanti racionálneho typu stručných postrehov. Fejtón, besednica a Živé slová – žánrové druhy s epištolárnym nábojom (najčastejší reprezentanti ekonomicky zameraných novinárskych prejavov).