Zimný semester 2015/2016

1. TÝŽDEŇ

Informačná spoločnosť

• Teórie informačnej spločnosti Bella, Reicha, Castllsa, Shillera, Habermasa, Giddensa
• SWOT analýza, určenie pozície mediálneho podniku, projektu

2. TÝŽDEŇ

Masové média a súčasná ekonomika

• Postindustriálna spoločnosť a médiá
• Definovanie trhovej pozície mediálneho podniku

3. TÝŽDEŇ

Koncepcia mediaeconomics 

• Konkurencia obsahu, voľného času, reklamy, mediaplánovanie
• Založenie a rozvoj podniku

4. TÝŽDEŇ

Mediálny trh a vydavateľská politika 

• Vývoj priemyslu tlačených médií, typy trhu, konkurencia, trendy
• Audiovizuálny sektor v mediálnom priemysle, konkurencia, trendy
• Evolúcia stratégie rozhlasu, komerčný, verejný rozhlas – financovanie
• Konvergencia trhov masmédií
• Aký mediálny tovar budeme vyrábať

5. TÝŽDEŇ

Konkurencia na trhu médií

• Princípy riadenia

6. TÝŽDEŇ

Štruktúra masmédií v Slovenskej republike

• Aktuálna štruktúra masmédií v Slovenskej republike a jej komparácia s vybranými krajinami

7. TÝŽDEŇ

Ekonomika

• Fixné a variabilné náklady, výnosy
• Prevádzkový rozpočet

8. TÝŽDEŇ

Ekonomika televízie

• Plánovanie hotovostných tokov v mediálnom podniku

9. TÝŽDEŇ

Ekonomika rozhlasu 

• Definovanie jednotlivých pozícií v mediálnom podniku

10. TÝŽDEŇ

Kapitola z hospodárenia online médií

• Modely odmeňovania v médiách – prínosy a riziká

11. TÝŽDEŇ

Najväčšie slovenské podniky v oblasti masmédií

• Spoločnosť 7 Plus, Ringier, Petit Press a iné

12. TÝŽDEŇ

Svetové korporácie – spolupráca či konkurencia

• Bertelsmann, News Co., Viacom, Vivendi Universal, Walt Disney
• CNN, BBC, MTV, FG, WSJ, NYT, El País, Die Zeit, The Economist atď.

13. TÝŽDEŇ

Najväčšie masové médiá a trendy ich vývoja

• Modely a akciové trhy, novinár – reklama a public relations
• Ako udržať autorov v médiu

Zimný semester 2015/2016

1. TÝŽDEŇ

Úvodný seminár. Historický vývoj liberalizmu

1. Historické korene liberalizmu
2. Hlavné myšlienky liberalizmu v prácach Fréderica Bastiata
3. Ich ekonomická interpretácia

2. TÝŽDEŇ

Hlavné myšlienky liberalizmu v prácach vybraných autorov

1. Hlavné črty liberalizmu v prácach Doeringa, Friedmana, Hazzlita, Misesa, Rothbarda a iných autorov
2. Konfrontácia ich názorov

3. TÝŽDEŇ

Adam Smith ako zakladateľ ekonómie a obhajca slobodného trhu

1. Význam Adama Smitha pre formovanie klasického liberalizmu
2. Ekonomické názory Adama Smitha
3. Neviditeľná ruka trhu a úloha štátu podľa Adama Smitha
4. Názory ekonómov dvadsiateho storočia na odkaz Adama Smitha

4. TÝŽDEŇ

Spontánny poriadok F. A. von Hayeka

1. Korene myšlienky spontánneho poriadku (škótske osvietenectvo)
2. Organizácia a spontánny poriadok
3. Jazyk, trh, právo a morálka ako príklady spontánneho poriadku
4. Hayekova teória evolúcie spoločnosti

5. TÝŽDEŇ

Spontánny poriadok vs. ekonomická kalkulácia v podmienkach socializmu

1. Nemožnosť ekonomickej kalkulácie v podmienkach socializmu podľa Misesa
2. Názory Schumpetera a Langeho na možnosti kalkulácie v podmienkach socializmu
3. Rozptýlene informácie ako príčina nemožnosti kalkulácie v podmienkach socializmu podľa F. A. von Hayeka
4. Schopnosť organizácie a spontánneho poriadku spracovávať informácie

6. TÝŽDEŇ

Spoločenské dopady centrálneho plánovania

1. Názory F. A. von Hayeka na centrálne plánovanie
2. Právny štát podľa F. A. von Hayeka
3. Cesta do nevoľníctva a hlavné odkazy tohto diela pre súčasnosť

7. TÝŽDEŇ

Milton Friedman a konzervativizmus

1. Rozdiely medzi liberalizmom a konzervativizmom
2. Ukotvenie protrhových názorov Miltona Friedmana v ekonomickej teórii monetarizmu
3. Súčasné podoby monetearizmu (nový monetarizmus, trhový monetarizmus). Sloboda voľby

8. TÝŽDEŇ

Podnikateľ, trhový proces a konkurencia

1. Úloha podnikateľa v prácach J. A. Schumpetera
2. Kreatívna deštrukcia
3. Názory Schumpetera na budúcnosť trhovej ekonomiky
4. Úloha podnikateľa v prácach F. A. von Hayeka a I. Kirznera
5. Konkurencia ako proces objavovania. Komparácia prístupov Schumpetera, Hayeka, Kirznera a neoklasickej ekonómie

9. TÝŽDEŇ

Monopol a protimonopolné zákonodarstvo z pohľadu liberalizmu

1. Názory Schumpetera na nedokonalú konkurenciu a monopol
2. Nedokonalá konkurencia ako zdroj ekonomického rastu
3. Názory M. N. Rothbarda na monopol
4. Kritika neoklasického prístupu
5. Liberálne názory na protimonopolnú politiku

10. TÝŽDEŇ

Úloha štátu a verejného sektora pri poskytovaní verejných statkov

1. Verejné statky ako zlyhanie trhu podľa neoklasickej ekonómie
2. Liberálna kritika neoklasického prístupu
3. Poskytovanie verejných statkov súkromným sektorom
4. Možnosti poskytovania bezpečnosti a spravodlivosti trhom

11. TÝŽDEŇ

Rakúska teória ekonomického cyklu

1. Charakteristika monetárnych teórii ekonomického cyklu
2. Rakúska teória ako jedna z monetárnych teórii
3. Hayekov trojuholník
4. Príčina cyklického vývoja podľa rakúskej školy a riešenie kríz
5. Komparácia rakúskej teórie ekonomického cyklu s keynesovskou teóriou, monetaristickou teóriou a teóriou reálneho ekonomického cyklu

12. TÝŽDEŇ

Názory rakúskej ekonomickej školy na monetárny systém

1. Frakčné bankovníctvo vs. 100% krytie
2. Kritika frakčného bankovníctva zo strany M. N. Rothbarda
3. Slobodné bankovníctvo F. A. von Hayeka

13. TÝŽDEŇ

Debata o úlohe štátu a trhu na Slovensku

1. Hlavní proponenti trhovej ekonomiky na Slovensku
2. Diskusia o úlohe monetárnej politiky v slovenskej "blogosfére"

Zimný semester 2015/2016

1. TÝŽDEŇ

Úvod do novej klasickej ekonómie. Lucasova kritika. Nedostatky keynesovských modelov zo 60. a 70. rokov. Základná charakteristika modelov reálneho ekonomického cyklu. Základná nových keynesovských modelov.

2. TÝŽDEŇ

Mikroekonomické základy. Optimalizácia pod obmedzením.

3. TÝŽDEŇ

Charakteristika ekonomického cyklu. Vizualizácia údajov. Hodrick-Prescottov filter. Štylizované údaje o ekonomickom cykle.

4. TÝŽDEŇ

Základný model reálneho ekonomického cyklu bez trhu práce, bez technologického pokroku a populačného rastu.

5. TÝŽDEŇ

Dynamická analýza základného modelu. Reakčné funkcie.

6. TÝŽDEŇ

Linearizácia a log-linearizácia modelu.

7. TÝŽDEŇ

Úvod do programu MATLAB.

8. TÝŽDEŇ

Programovanie základného modelu reálneho ekonomického cyklu v programe MATLAB. Komparácia výsledkov modelu so štylizovanými údajmi. Moment matching.

9. TÝŽDEŇ

Doplnenie technologického pokroku a populačného rastu do modelu. Komparácia výsledkov rozšíreného modelu zo základným modelom.

10. TÝŽDEŇ

Doplnenie trhu práce do modelu. Komparácia výsledkov rozšíreného modelu zo základným modelom.

11. TÝŽDEŇ

Nové keynesovské modely ako rozšírenie modelu reálneho ekonomického cyklu. Základný nový keynesovksý model.

12. TÝŽDEŇ

Programovanie základného nového keynesovského modelu v programe MATLAB. Komparácia výsledkov modelu so štylizovanými údajmi. Moment matching.

13. TÝŽDEŇ

Záverečná práca.

Zimný semester 2015/2016

1. TÝŽDEŇ

Žurnalistika – jav novodobej kultúry

Stručný úvod do raných dôb vzniku novinárstva. Rozvoj obchodu a remesiel v mestách a potreba byť informovaný o udalostiach doma a vo svete – príčina zrodu prvých predchodcov novín. Prvá spojnica európskych miest – dostavníková pošta – ako fenomén komunikovania medzi vyspelými strediskami remesiel a obchodu. Vynájdenie kníhtlače, rýchlolisu, strojovej sadzby, telegrafu a ich využitie mimo žurnalistiky. Rozhlas, televízia a internet – multiplikačné prostriedky novinárskej informácie v súčasnom svete. 

2. TÝŽDEŇ

Hospodárske faktory rozvoja modernej žurnalistiky

Potreba byť informovaný vyplýva zo spoločenského charakteru práce. Informácia sociálna a informácia novinárska. Masovokomunikačný proces – od zdroja informácií cez komunikátora, komunikát, médium a recipienta až po spätnú väzbu – a jeho špecifiká v tlači, rozhlase a televízii. Vydavatelia ako limitujúci činiteľ v práci novinárov? (Polygrafický priemysel, papier, náklady novín a inzercia...).

3. TÝŽDEŇ

Žurnalistické prejavy  a žurnalistické celky

Prejav – písaný, hovorený a ilustrovaný výstup autora. Celok – komplexné novinárske dielo – noviny, časopisy, rozhlasové a televízne relácie.) Novinár v procese ich tvorby – aktívny element odrážania aktuálnej sociálnej reality. Determinanty kvalifikovanosti novinára a kvality jeho diela. (Vzdelanie, vek, sociálny pôvod, odborná kvalifikácia, pohlavie a zaradenie v redakčnej hierarchii.) 

4. TÝŽDEŇ

Tvorba žurnalistických prejavov

Zdroje informácií – ekonomické rubriky a ich novinári preferujú viacero prameňov. Odborné semináre, literatúra, tlačové besedy, analýzy finančných inštitúcií, štatistické údaje odborné noviny a časopisy, dokumentačné oddelenia a archívy, sieť expertov, riadiaci pracovníci rezortov, ekonómovia – vedeckí pracovníci.

5. TÝŽDEŇ

Metódy práce s faktami

Tímový charakter novinárskej práce a individuálny podiel na kvalite žurnalistického prejavu a celku. Proces redigovania ako proces organizovania kvality novín, rozhlasovej tvorby a televíznej produkcie. Päť fáz redigovania : Vymedzenie činnosti, jej sledovanie a zhromažďovanie podkladov, selekcia získaných informácií, tvorba prejavu, apretácia  a výroba.

6. TÝŽDEŇ

Autorský vklad v procese redigovania

Poznanie zákonitostí tvorby (od faktov a javov v aktuálnej sociálnej realite k jej odrazu v tlači, rozhlase a televízii) a pochopenie významu operatívneho, ale dôkladného analyzovania situácie. Stabilná účasť na riadení redakcie, využívajúca odbornú špecializáciu redaktora. Organizačná práca  a jej konkrétne úlohy. (Iniciačná, organizačná, autorská.)

7. TÝŽDEŇ

Žánrové špecifiká tvorby

Žáner ako osobitná forma odrazu skutočnosti je vyabstrahovaným rámcom predpokladov, do ktorého sú uzavreté reálne fakty a udalosti). Žurnalistické žánre sa vyvíjali v pribehu storočí spolu s vývojom novín a novinárstva. Prameňom sa pre ne stali v raných začiatkoch literárne prejavy a ich druhy. 

8. TÝŽDEŇ

Spravodajské žánre

Sú výsledkom činnosti, ktorou je spravodajstvo ako tvorivý proces získavania sociálnych informácií, ich pretvárania na novinárske správy a podávanie (transport) masám recipientov. (Angl. – newsreport, nem. - Nachrichtensendung, maď. – híradás.) Jeho úlohou je informovať recipienta o aktuálnych udalostiach, ktoré prinášajú zmenu k „plusu“, alebo k „mínusu“ v živote spoločnosti.

9. TÝŽDEŇ

Žánrové druhy spravodajstva

Agentúrna správa flešová, krátka správa, rozšírená práva, rámcová správa, komuniké.) Postupy výstavby správ – chronologický, logický, akcentujúci a emfatický. Výber postupu závisí často od plochy v novinách, časového priestoru v rozhlasovej, alebo TV relácii. Niekedy naň vplýva aj tradícia periodika.

10. TÝŽDEŇ

Publicistika

Publicistika buduje na udalostiach a javoch, ktoré významne vplývajú na vývoj spoločnosti a je potrebné ich hodnotiť. Zistiť príčiny a poukázať na dôsledky. Dostať sa k podstate javov v hospodárskom a politickom živote spoločnosti.

11. TÝŽDEŇ

Metódy skúmania

Najčastejšie používame dve metódy skúmania : deduktívnu a induktívnu. Deduktívna odvodzuje konkrétne stanovisko od všeobecných východísk.Induktívna  formuje všeobecnú tézu na základe zovšeobecnenia jednotlivých – už preskúmaných – javov. ublicistika sa najviac podieľa na spoluvytváraní verejnej mienky. Odráža totiž udalosti objektívne presne na základe znalosti vecí.

12. - 13. TÝŽDEŇ

Žánre publicistiky

Úvodník – editorial – je určitým programovým vyznaním vydavateľa. Vyjadruje názory a postoje k hlavným problémom spoločnosti. Porovnáva , klasifikuje kvalitu udalostí pútavo a so znalosťou vecí. Je príťažlivý v argumentácii a myšlienkovej hĺbke. Komentár – klasický predstaviteľ analytického žánru. Z lat. commentarius – vysvetľovanie, výklad, záznam. Autor v ňom zaujme stanovisko k situácii na základe poznania príčiny udalostí a ich dosahu na spoločnosť. Poznámka, glosa a recenzia – reprezentanti racionálneho typu stručných postrehov. Fejtón, besednica a Živé slová – žánrové druhy s epištolárnym nábojom (najčastejší reprezentanti ekonomicky zameraných novinárskych prejavov).

Zimný semester 2015/2016

1. TÝŽDEŇ

Hospodárska tematika v tlači, rozhlase a televízii

Úvodom – ekonomická žurnalistika

2. - 3. TÝŽDEŇ

Základné informácie a informačné zdroje I.

• Podnikanie
  • Finančné dokumenty;
  • Podnik – výročná správa;
  • Podnikové stratégie;
  • Marketingové stratégie;
  • Výkaz ziskov a strát;
  • Súvaha;
  • Súkromné a verejné spoločnosti;
  • Regulácia a orgány dozoru.

4. - 5. TÝŽDEŇ

Základné informácie a informačné zdroje II.

• Financie
  • Chýry, klebety, dohady;
  • Škandály;
  • Obchody a obchodníci;
  • Podnikové financie;
  • Rizikový kapitál;
  • Verejné spoločnosti a ich financovanie;
  • Burzy;
  • Ako sa hýbu finančné trhy;
  • Obchodovanie s derivátmi;
  • Trh dlhopisov.

6. - 7. TÝŽDEŇ

Základné informácie a informačné zdroje III.

• Ekonomika
  • Ekonómovia a ekonomika;
  • Ekonóm;
  • Centrálna banka a hospodárska politika;
  • Ekonomické indikátory;
  • Medzinárodné súvislosti.

8. TÝŽDEŇ

Redigovanie v ekonomickej žurnalistike

• Základy
• Úvod do typov správ a analýz

9. - 10. TÝŽDEŇ

Písanie správ a analýz I.

• Základy
  • Informačné zdroje;
  • Centrálne a lokálne informačné zdroje;
  • Zákon o tlači – verejný záujem a právo na súkromie;
  • Medzinárodné podnikanie;
  • Podnikanie;
  • Podnikanie a médiá;
  • Code of Conduct – pravidlá jednotlivých médií a redakcií.

11. - 13. TÝŽDEŇ

Písanie správ a analýz II.

• Typy správ a analýz
  • Firma s problémami;
  • Úspešná firma;
  • Základná správa;
  • Analýza fúzie;
  • Valné zhromaždenie;
  • Správanie sa spotrebiteľov;
  • Možnosti investovania;
  • Finančné plánovanie;
  • Príbeh o daniach;
  • Domácnosti;
  • Poistenie.

Zimný semester 2015/2016

1. TÝŽDEŇ

Dejiny rétoriky

Predmet a význam rétoriky; dejiny svetovej rétoriky (niektorí známi rečníci svojej doby od antiky až po súčasnosť, významné postavy slovenskej rétoriky - praktici i teoretici); rečníctvo a rétorika ako umenie a ako jeden zo spôsobov verejnej komunikácie, moderná rétorika v dobe rozvoja masovokomunikačných prostriedkov.

2. TÝŽDEŇ

Základné pojmy

Komunikácia, štylistika, rétorika a vzťahy medzi nimi.

3. TÝŽDEŇ

Základné jazykové výrazové prostriedky a špecifické rečnícke prostriedky

Základné jazykové dorozumievacie prostriedky, ich možnosti a miera používania v jednotlivých rečníckych žánroch; špecifické jazykové rečnícke prostriedky - rečnícke figúry.

4. TÝŽDEŇ

Zvuková stránka rečníckych prejavov

Technika reči - otázky dýchania a tvorenia hlasu artikuláciou; správna výslovnosť v slovenčine - chyby vo výslovnosti; intonačné prvky - lingvistické a paralingvistické prvky.

5. TÝŽDEŇ

Kinetická zložka rečníckych prejavov

Sprievodné pohybové prostriedky komunikácie a reči; gestikulácia, klasifikácia gest, interpretácia gest, mimika, pohľad - dôležitosť očného kontaktu počas rečníckeho prejavu, rôzne typy pohľadov v komunikácii; proxemika - vo vzťahu k rečníckym žánrom, zónové vzdialenosti a ich využitie v praxi.

6. TÝŽDEŇ

Rečnícke žánre

Písomný a ústny prejav – charakteristika; prejav čítaný, prejav spamäti, foneticko-akustická rétorika; politický prejav a politický referát; diskusia, debata a polemika, interview, tlačová konferencia, rétorika a reklama; diplomatická rétorika, ceremoniálne a slávnostné prejavy.

7. TÝŽDEŇ

Rečník a poslucháč - ich vzájomný vzťah

Príprava rečníka na vystúpenie, každý poslucháč je iný, tajomstvá udržania pozornosti a záujmu poslucháčov; dialóg versus monológ - zaujať, presvedčiť, nie manipulovať, umenie počúvať a technika kladenia otázok; argumentácia - základné zásady umenia presviedčať, druhy argumentov, chyby v argumentácii.

8. TÝŽDEŇ

Tréma - čo s ňou

Tréma nie je len negatívna, ale aj pozitívna; analýza a bilancia prejavu po vystúpení - vlastné hodnotenie alebo hodnotenie pomocou druhej osoby.

9. TÝŽDEŇ

Zásady hovoreného prejavu

Vlastný pohľad na problém, inšpirácia, pracovná osnova, precvičenie reči.

10. TÝŽDEŇ

Prípadové štúdie

Analýza najčastejších chýb neskúsených rečníkov, bezduché reakcie - identifikácia nechcených reakcií a slov, ktorých by sa mal každý rečník vyvarovať, príklady niektorých nevhodných formulácií.

11. TÝŽDEŇ

Praktické precvičenie prejavu na vybranú tému s audionahrávkou

Prezentácia, rozbor a hodnotenie ústnych rečníckych prejavov.

12. TÝŽDEŇ

Praktické precvičenie prejavu na vybranú tému s audionahrávkou

Prezentácia, rozbor a hodnotenie ústnych rečníckych prejavov.

13. TÝŽDEŇ

Praktické precvičenie prejavu na vybranú tému s audionahrávkou

Prezentácia, rozbor a hodnotenie ústnych rečníckych prejavov.

Zimný semester 2015/2016

1. TÝŽDEŇ

Typológia masmédií

Rozlíšenie masmédií podľa nosiča a obsahu- tlačené, elektronické, pasívne, on-line interaktívne masmédiá.

2. TÝŽDEŇ

Žurnalistika a spoločnosť

Médiá, novinári, publikum, verejná mienka, spoločnosť. Vplyv informácií na dianie v spoločnosti – koncepcia „media-driven society“ – ako médiá hýbu spoločnosťou.

3. TÝŽDEŇ

Žurnalistika a rozhodovanie

Profesionálne princípy a postupy novinárov – zber informácií a ich spracovanie – vyváženosť, rovnaké zaobchádzanie s údajmi.

4. TÝŽDEŇ

Vyhľadávanie správ

Základné techniky zberu informácií – dokumenty, ústny prejav respondentov, pozorovanie. 

5. TÝŽDEŇ

Výber správ

Spravodajské hodnoty v správach – blízkosť, zaujímavosť, aktuálnosť.

6. TÝŽDEŇ

Zhromažďovanie správ

Rozhovor ako primárny zdroj informácie – druhy otázok, kladenie otázok – neutralita voči respondentom.

7. TÝŽDEŇ

Hodnotenie informácií

Ako pristupovať k zdrojom informácií – základné postupy pri vyhľadávaní, etiketa.

8. TÝŽDEŇ

Zostavovanie správ

Princípy obrátenej pyramídy – od najdôležitejších informácií po informácie okrajovo súvisiace s ťažiskom. Odpovede na otázky – kto, kedy, ako, s kým a prečo.

9. TÝŽDEŇ

Redigovanie správ

Princípy úpravy textov, skrátenie dĺžky textu, preklad z hovorovej reči do písomného prejavu. 

10. TÝŽDEŇ

Práca so slovami

Ako vytvárať titulky článkov, popisy pod fotografie, ako citovať hovorené slovo, parafrázovanie výrokov respondentov.

11. TÝŽDEŇ

Práca s číslami

Koľko čísiel použiť v článku, ako ich zaokrúhľovať, ako vytvárať tabuľky, jednotlivé typy grafov, organizačné schémy, schéma majetkových prepojení firiem, mapy.

12. TÝŽDEŇ

Práca s obrazom

Práca s fotografiou v jednotlivých médiách – spôsob rozmiestnenia obrazu v tlačenej podobe.

13. TÝŽDEŇ

Noviny ako celok

Zásady grafickej úpravy tlačených médií – princíp vyváženosti slova a obrazu.

Zimný semester 2015/2016

1. TÝŽDEŇ

Úvod do komunikácie

Komunikácia ako prenos informácie a ako vytváranie spoločenstva ľudí súčasne sa zaoberajúcimi spotrebou informácií. Komunikačný proces, význam, formy a bariéry komunikácie. 

2. TÝŽDEŇ

Nástroje komunikácie – signály, jazyk a reč

História komunikácie. Vývojové etapy nástrojov komunikácie. Prvé média,  symboly, znamenia, signály, jazyk a reč.

3. TÝŽDEŇ

Základné pojmy masovej komunikácie

Definícia, funkcie, štruktúra a prostriedky masovej komunikácie.  Základná schéma procesu masovej komunikácie.

4. TÝŽDEŇ

Informačná revolúcia – printové a obrazové masmédia

Informačná spoločnosť. Medzníky informačnej revolúcie. Printové a obrazové masmédia. Písmo, tlač, noviny, časopisy a fotografia.

5. TÝŽDEŇ

Elektronické masmédia

Špecifiká elektronických masmédií. Telegraf, telefón, rozhlas, film, televízia a internet.

6. TÝŽDEŇ

Modely masovej komunikácie

Vybrané modely masovej komunikácie.

7. TÝŽDEŇ

Teórie masovej komunikácie

Vývoj teórií masovej komunikácie.

8. TÝŽDEŇ

Teoretický pohľad na média a spoločnosť

Médiá ako sprostredkovanie reality, moc, integrácia – symbolický charakter komunikácie.

9. TÝŽDEŇ

Masová komunikácia a kultúra

Teoretické aspekty kultúry, spoločnosti a komunikácie. Mediálna kultúra. Médiá a úroveň kultúry.

10. TÝŽDEŇ

Normatívne teórie správania sa médií

Princípy teórií: sloboda, rozmanitosť, objektivita, solidarita.

11. TÝŽDEŇ

Mediálna výchova

Mediálna gramotnosť. Stupne mediálnej výchovy. Mediálna výchova v SR a vo svete.

12. TÝŽDEŇ

Pôsobenie a účinky médií

Typológia sociálno-psychologických účinkov masmédií – zmeny postojov, noriem.

13. TÝŽDEŇ

Negatíva masovej produkcie

Média a etika. Násilie, manipulácia, stereotypizácia v médiách.

Zimný semester 2015/2016

1. TÝŽDEŇ

Predmet metodiky výučby ekonómie

1. Vymedzenie metodiky výučby  
2. Závislosť metodiky výučby predmetu od jeho obsahu a zloženia študujúcich
3. Dva atribúty a dve stránky prípravy vysokoškolských učiteľov
4. Teoreticko-odborná príprava
5. Metodická príprava
6. Organizácia učebného procesu

2. TÝŽDEŇ

Úloha a miesto učiteľa na vysokej škole

1. Osobnosť vyučujúceho ako subjektívny faktor metodiky
2. Úloha učiteľa: a) teoreticky správne zvládnuť problematiku na báze najnovších neustále dopĺňaných poznatkov; b) schopnosť problematiku predniesť a viesť študenta k samostatnej práci
3. Práca so začínajúcimi učiteľmi

3. TÝŽDEŇ

Vedecký a tvorivý prístup k výučbe ekonómie

1. Vedecký prístup k výučbe ET. Proces vyučovania ako jednota objektívneho a subjektívneho
2. Tvorivý prístup k výučbe ET. Ekonómia ako živá a neustále sa vyvíjajúc veda
3. Prepojenosť teórie a praxe
4. Vedecká organizácia pedagogickej práce

4. TÝŽDEŇ

Problémové vyučovanie

1. Aktívne vyučovanie – teória a prax aplikovania v učebnom procese
2. Podstata, ciele a význam problémového vyučovania
3. Metodika prípravy a organizovania seminárov problémového charakteru
4. Požiadavky na učiteľa z aspektu problémového vyučovania

5. TÝŽDEŇ

Názornosť vo výučbe a metodika používania technických prostriedkov

1. Názornosť a jej miesto vo výučbe ET
2. Druhy názorných pomôcok
3. Prostriedky na vyjadrenie názornosti
4. Niektoré metodické otázky prípravy a využívania názorných pomôcok a technických prostriedkov

6. TÝŽDEŇ

Aktivizujúce vyučovacie metódy

1. Význam tvorivosti vo výchovno-vzdelávacom procese
2. Rozvoj tvorivosti a intelektových schopností na vyučovacích hodinách
3. Vyučovacie metódy, ich klasifikácia. Stručný opis vyučovacích metód
4. Netradičné formy organizácie prednášky
5. Aktivizujúce metódy na seminároch: skupinové vyučovanie, participačné metódy (situačné metódy, hranie rolí, brainstorming).

7. TÝŽDEŇ

Metodika prípravy prednášky

1. Vzťah obsahovej a metodickej prípravy prednášky
2. Východiskové faktory na prípravu prednášky
3. Bezprostredná príprava prednášky
4. Metodika písomnej prípravy prednášky a metodika prednášania
5. Reč a jazyk prednášateľa
6. Tvorivé pracovné prostredie v posluchárni
7. Modernizácia výučby a názornosť prednášok

8. TÝŽDEŇ

Vzorová prednáška

1. Vzorová prednáška

9. TÝŽDEŇ

Metodika prípravy a vedenia seminára

1. Úloha seminára vo vyučovacom procese. Vzťah prednášky, seminára a individuálneho štúdia
2. Druhy seminárov a ich charakteristika
3. Obsahová a metodická príprava učiteľa na seminár. Štruktúra seminára
4. Učebno-poznávacia funkcia seminárov. Kontrola plnenia úloh
5. Konspektovanie. Príprava referátov na seminár
6. Priebeh seminárov
7. Učebno-pomocná a učebno-výchovná funkcia seminárov

10. TÝŽDEŇ

Vzorový seminár

1. Vzorový seminár

11. TÝŽDEŇ

Metodika tvorby písomných prác pri štúdiu ekonómie

1. Druhy písomných prác
2. Seminárna práca a jej význam
3. Postup spracovania písomnej práce
4. Náležitosti a formálna úprava písomnej práce
5. Práca s literatúrou
6. Najčastejšie chyby pri písaní
7. Prezentácia seminárnych prác

12. TÝŽDEŇ

Metodika skúšania

1. Úloha skúšky
2. Zostavovanie skúšobných otázok. Spôsob výberu otázok
3. Priebeh ústnej skúšky
4. Písomné skúšky
5. Hodnotenie odpovedí študentov. Úsilie o objektivizáciu kritérií na skúškach
6. Štátne skúšky

13. TÝŽDEŇ

Príprava učebných textov pre jednotlivé formy štúdia

1. Úloha učebníc, skrípt, metodických pomôcok, iných písomných prác a digitálnych materiálov pedagogickom procese
2. Učebnica, funkcie učebnice a požiadavky na učebnicu
3. Využitie existujúcich domácich a zahraničných učebníc. Nevyhnutnosť tvorby vlastných učebných textov

Zimný semester 2015/2016

1. TÝŽDEŇ

Liberalizmus

Počiatky liberalizmu - základ filozofie liberalizmu (Lock, Hume, Popper), koncepcia prirodzeného poriadku u fyziokratov. F. Quesnay: Ekonomická tabuľka.

2. TÝŽDEŇ

Rozvinutie myšlienky liberalizmu v klasickej ekonómii

Smithova koncepcia neviditeľnej ruky, ďalší osud liberalizmu v poklasickej ekonómii, Sayov zákon trhu. A. Smith: Pojednání o podstatě a původu bohatství národů. D. Ricardo: Zásady politickej ekonómie a zdaňovania.

3. TÝŽDEŇ

Marginálny prístup v ekonomickej teórii

Rakúska škola (Menger, Böhm-Bawerk, Wieser. Kardinalistická a ordinalistická verzia hraničnej užitočnosti. Stupnica preferencie a krivky indiferencie. Paretovo optimum a jeho interpretácie. Walrasova teória všeobecnej ekonomickej rovnováhy. E. von Böhm-Bawerk: Základy teorie hospodářské hodnoty statků.

4. TÝŽDEŇ

Teória čiastkovej ekonomickej rovnováhy a hraničnej produktivity

Marshallova analýza dopytu a ponuky z hľadiska rôznych trhových situácií. Marginalistický prístup k využitiu výrobných faktorov. Analýza nákladov z hľadiska marginalistickej teórie. A. Marshall: Principles of Economics.

5. TÝŽDEŇ

Teórie firmy

Dokonalá a nedokonalá konkurencia, ortodoxné teórie firmy, moderné teórie firmy. J. Robinsonová: Teória nedokonalej konkurencie.

6. TÝŽDEŇ

Statické a dynamické chápanie ekonomiky

Chápanie statiky a dynamiky, teória inovácií a technického pokroku, teória hospodárskeho vývoja. J. A. Schumpeter: Teória hospodárskeho vývoja.

7. TÝŽDEŇ

Makroekonomický systém z pohľadu neoliberalizmu

Ordonáuka - východisko neoliberalizmu, ideálne typy hospodárstva. Charakteristika modelu sociálne trhového hospodárstva, koncepcia formovanej spoločnosti. Erhard: Deutsche Wirtschaftspolitik (Der Weg Sozialen Maktwirtschaft). Mises, L. E. von: Liberalizmus.

8. TÝŽDEŇ

Zbližovanie hlavných smerov ekonomickej analýzy

Neoklasická syntéza, neoklasické modely hospodárskeho rastu. Názory predstaviteľov novej rakúskej školy. R. Solow: Growth theory. Hayek, F. A. von: Právo, zákonodářství, svoboda. Hayek, F. A. von: Cesta do otroctví. Hayek, F. A. von: Osudní domýšlivost. Hayek, F. A. von: Soukromé peníze aneb proč zrušit centrální banku.

9. TÝŽDEŇ

Neoklasická renesancia

Návrat k myšlienkam neoklasiky. Virginská škola – racionálny človek v oblasti politiky, chicagská škola – racionálny človek v oblasti súkromia, teória ľudského kapitálu. J. Buchanan: What Should Economist Do? J. Buchanan: Verejné finance v demokratickém systému.

10. TÝŽDEŇ

Charakteristika základných teoretických princípov monetarizmu

Peňažná teória – východisko monetaristickej koncepcie. Názory monetaristov na ekonomický cyklus, nezamestnanosť a infláciu. Monetaristické zásady hospodárskeho regulovania. M. Friedman: Kapitalizmus a svoboda. M. Friedman: Za vším hledej peníze. M. Friedman, R. Friedmanová: Svoboda volby.

11. TÝŽDEŇ

Teória racionálnych očakávaní

Podstata a základné črty teórie racionálnych očakávaní. Teória racionálnych očakávaní a vznik novej klasickej makroekonómie. Modely novej klasickej makroekonómie. Teórie reálneho cyklu. R. J. Barro: Makroökonomie. V. Klaus: Ekonomická veda a reforma. J. Kornai: Cesta ke svobodné ekonomice.

12. TÝŽDEŇ

Teória ekonómie ponuky – jedna zo súčastí neokonzervatívnej línie ekonomickej teórie

Východiská teórie ekonómie ponuky, hlavné princípy teórie ekonómie ponuky. Lafferova krivka. Odporúčania pre hospodársku politiku.

Zimný semester 2015/2016

1. TÝŽDEŇ

Historická škola (nacionálny smer v ekonómii) 

Nemecká reakcia na klasickú ekonómiu; stará historická škola – stanovenie úlohy politickej ekonómie - analyzovať konkrétny vývoj inštitúcií; mladšia historická škola - katedrový socializmus , záujem o sociálnu politiku, umiernené sociálne reformy, Weber, Sombart - otázky týkajúce sa vzniku kapitalizmu.

2. TÝŽDEŇ

Marxova ekonomická teória

Metódy, ktoré uplatňoval Marx vo svojich dielach; rané diela Marxa; Marxova teória hodnoty a nadhodnoty; Marxove schémy reprodukcie a analýza ekonomického cyklu.

3. TÝŽDEŇ

Sociálna náuka katolíckej cirkvi

Názory na ekonómiu v Biblii; raný stredovek  – sv. Augustín a subjektívna teória hodnoty; Tomáš Akvinský – tomistická syntéza; kresťanské ekonomické názory novoveku – Rerum novarum – sociálna encyklika z roku 1891, Quadragesino anno 1931, Mater et magistra 1961; významné sociálne encykliky Jána Pavla II.

4. TÝŽDEŇ

Francúzska sociologická škola (francúzsky štrukturalizmus)

Pozitívna metóda F. Simianda – predchodcu francúzskeho štrukturalizmu; hlavný predmet skúmania ekonómie – správanie a vzťahy ľudí združených do sociálnych skupín; výklad teórie ekonomických štruktúr a systémov – A. Marchal; vedúca osobnosť francúzskeho štrukturalizmu – F. Perroux, jeho teória dominancie, teória pólov rozvoja.

5. TÝŽDEŇ

Inštitucionalizmus

Americká reakcia na neoklasiku, jej kritika; psychologický smer – Veblen; právny smer – Commons; štatisticko-empirický smer – Mitchell, Berle, Means, J. M. Clark, Tugwell.

6. TÝŽDEŇ

Sociologické historické teórie rastu

Zohľadnenie faktorov rastu, na ktoré keynesovské a neoklasické teórie nebrali do úvahy – B. F. Hozelitz , W. A. Lewis, C. Clark; Rostowova teória štádií ekonomického rastu.

7. TÝŽDEŇ

Radikálna politická ekonómia

Hlavné oblasti kritiky tradičných ekonomických teórií – odmietanie trhu, odmietanie modernej makroekonomickej teórie, zmena hospodárskej politiky, požiadavka väčšej rovnosti; návrhy na vytvorenie antikultúry, paralelného sveta.

8. TÝŽDEŇ

Neoinštitucionalizmus

Návrat k myšlienkam inštitucionalizmu; potreba mimotrhového regulovania (Lowe); mikroekonomická inštitucionálna analýza tretieho sveta; pokus vytvoriť "public microeconomics"; holistický princíp.

9. TÝŽDEŇ

Kontraktačné teórie

Teória verejnej voľby (Buchanan, Tullock); teória hľadania renty (Kruegerová); teória vlastníckych práv (Demsetz, Alchian); teória ekonomických agentov (Jensen, Meckling); teória transakčných nákladov (Coase).

10. TÝŽDEŇ

Teórie sociálno-ekonomického vývoja spoločnosti

Charakteristika modernej industriálnej spoločnosti (Fourastié, Sorokin, Tinbergen); hlavné črty postindustriálnej spoločnosti (D. Bell, R. Heilbroner, Z. Brzezinsky); koncepcia superindustriálnej – postkapitalistickej - spoločnosti (Z. Brzezinsky, A. Toffler, H. Tofflerová, P. Drucker, R. Dahrendorf).

11. TÝŽDEŇ

Globálne problémy

Ekonomický rast a globálne problémy; vznik Rímskeho klubu a jeho činnosť; návrhy riešenia globálnych problémov.

12. TÝŽDEŇ

Nová inštitucionálna ekonómia

Potreba zaviesť do ekonomickej analýzy väčšie inštitucionálne detaily – štruktúru vlastnícky práv a transakčné náklady; ekonomická transformácia – zvláštny prípad aplikácie inštitucionálnej zmeny; nová inštitucionálna ekonómia a transformujúce sa krajiny strednej a východnej Európy.

13. TÝŽDEŇ

Morálne aspekty v ekonomických teóriach a socioekonómia

Prvky etických prístupov v teóriách A. Smitha, S. Sismondiho, historickej školy, teóriách blahobytu, inštitucionálnej a novej inštitucionálnej ekonómie; deontologická paradigma v diele A. Etzioniho;  Amartya Sen – vzťah  etiky a ekonómie; zohľadnenie etiky v procese globalizácie. 

Zimný semester 2015/2016

1. TÝŽDEŇ

Komparácia ekonomických systémov

Úvod do štúdia, predmet štúdia a komparácia ekonomických systémov ako vedná disciplína.

2. TÝŽDEŇ

Metodológia ekonomickej analýzy

Hypoteticko-deduktívna metóda, mikro- a makroekonomický prístup, metodologické nástroje ekonomickej vedy, modely a modelovanie, model a reálny ekonomický systém. Ideálny a reálny typ hospodárstva. História ekonomických systémov.

3. TÝŽDEŇ

Teoretické základy rozdielnych koncepcií ekonomických systémov

Dva základné prúdy vo vývine ekonomického myslenia: abstraktno-logický a sociálno-historický. Základné školy makroekonómie: klasická škola, keynesovská škola, monetaristická škola, škola ponukovej ekonómie, škola racionálnych očakávaní. Inštitucionálna, neoinštitucionálna a nová inštitucionálna ekonómia.

4. TÝŽDEŇ

Kritéria klasifikácie a posudzovania úspešnosti ekonomických systémov

Typológia sústav porovnávacích kritérií. Podstatné charakteristiky ES: alokačná funkcia, vlastníctvo, verejný sektor, adaptačná schopnosť. Merateľné charakteristiky fungovania ES: tempo rastu, nezamestnanosť, inflácia, zahraničný obchod. Vnímateľné charakteristicky fungovania ES: index ekonomickej slobody, index korupcie a ďalšie.

5. TÝŽDEŇ

Trhové ekonomické systémy s prevahou regulačných účinkov trhu a súkromného vlastníctva výrobných faktorov

Fungovanie trhového hospodárstva, zásady, zlyhania trhu a zlyhania vlády. Inštitúcie modernej trhovej ekonomiky. Úloha vlastníckych práv. Anglo-americký ekonomický systém: podobnosti a rozdiely medzi USA, Kanada a Austráliou – prípadové štúdie.

6. TÝŽDEŇ

Ekonomické systémy – prípadové štúdie

Západná Európa – prípady Francúzsko, Švédsko, Veľká Británia, Nemecko. Japonský ekonomický systém.

7. TÝŽDEŇ

Ekonomické systémy – prípadové štúdie

Ázijské ekonomiky - Hongkong, Južná Kórea, Taiwan, Singapur a Indonézia. Ekonomický systém Číny a Indie.

8. TÝŽDEŇ

Ekonomické systémy – prípadové štúdie

Juhoamerické ekonomické systémy - prípadové štúdie z Argentíny, Brazílie, Čile.

9. TÝŽDEŇ

Trhové ekonomické systémy s prevahou regulačných účinkov trhu a štátneho, resp. kolektívneho vlastníctva výrobných faktorov

Trhový syndikalizmus - trhový socializmus samosprávneho typu - bývalá Juhoslávia. Langeho koncepcia trhového socializmu - Maďarsko po roku 1968. Demokratický socializmus - sociálno-demokratická koncepcia.

10. TÝŽDEŇ

Netrhové ekonomické systémy s prevahou regulačných účinkov záväzného štátneho plánu a štátneho, resp. kolektívneho vlastníctva výrobných faktorov

Administratívno-prikazovací systém riadenia ekonomiky v priemyselne vyspelých krajinách "reálneho socializmu" - bývalý ZSSR, Československo v 50.-60. rokoch.

11. TÝŽDEŇ

Ekonomické systémy – prípadové štúdie

Socialistické ekonomické systémy – prípadové štúdie. Ekonomický systém v socialisticky orientovaných rozvojových krajinách - Kuba, Severná Kórea.

12. TÝŽDEŇ

Problémy prechodu od jedného ekonomického systému k druhému v reálnej ekonomickej a politickej situácii

Ekonómia transformácie ekonomík. Politické bariéry a predpoklady - prechod od totality k pluralitnému politickému systému, víťazstvo vo voľbách strany určitej politickej orientácie. Problém konvergencie ekonomických systémov, tzv. tretia cesta. Prechod od administratívno-prikazovacieho systému riadenia k trhovému mechanizmu.

13. TÝŽDEŇ

Tendencie vo vývoji ekonomických systémov

Globalizácia svetového hospodárstva. Znalostná spoločnosť, nová ekonomika, kreatívna ekonomika. Interaktívna diskusia o vývoji ekonomických systémov. Nové impulzy a smery rozvoja, modelové situácie. Teória variet kapitalizmu.