Keď Rakúsko otvorilo svoj pracovný trh pracovníkom z nových členských štátov EÚ, nasledoval výrazný prílev pracovníkov zo strednej a východnej Európy vrátane Slovenska. Znamenalo to menej pracovných príležitostí pre domácich Rakúšanov? Túto otázku skúma Katarína Valková z Národohospodárskej fakulty v článku Employment effects of immigration in Austria, publikovanom v časopise Empirica. Na detailných rakúskych administratívnych dátach ukazuje, že imigrácia celkovo zamestnanosť domácich pracovníkov neznižovala, jej dopady sa však výrazne líšili medzi mužmi a ženami, vzdelanostnými skupinami a medzi domácimi a skôr prisťahovanými pracovníkmi.
S Katarínou sme sa rozprávali o tom, kto z novej migrácie získaval a kto čelil väčšej konkurencii, ako sa vôbec dá zmerať vplyv migrácie na pracovné miesta a prečo má tento výskum pre ňu aj veľmi osobný rozmer.
Začnime úplne jednoducho. Čo si chcela týmto výskumom zistiť a prečo je práve Rakúsko zaujímavým miestom na skúmanie vplyvu migrácie na trh práce?
Cieľom bolo zistiť, či sa Rakúšanky a Rakúšania majú obávať o svoje pracovné miesta v dôsledku novej vlny migrácie. Rakúsko je ukážkový prípad cieľovej krajiny. Ja sama som v nej našla svoj domov. Bol to výskum pre rakúsky úrad práce (AMS), ktorý som robila ešte v Inštitúte pre pokročilé štúdiá (IHS) vo Viedni. V AMS chceli vedieť, ako lepšie zacieliť aktívne politiky trhu práce a či existujú skupiny ohrozené viac než iné. Krásny prípad, keď vo verejnej správe existuje vôľa robiť „evidence-based policy".
Jednou z najčastejších obáv spojených s migráciou je, že noví pracovníci „berú prácu“ ľuďom, ktorí už v krajine žijú. Čo ukazujú tvoje výsledky – stalo sa to v Rakúsku po výraznom príleve pracovníkov z nových členských štátov EÚ?
Toto je absolútne oprávnená obava, ktorá je spojená aj s vyššími verejnými výdavkami na dávky v nezamestnanosti či sociálne dávky, a je potrebné sa jej venovať. Pre ľudí to znamená reálnu hrozbu. Moja štúdia skúmala prílev v dôsledku otvorenia pracovného trhu pre nové členské krajiny EÚ. Žiadne výrazné negatívne vplyvy som však nenašla. Naopak, prílev migrácie mal dokonca mierne pozitívne vplyvy, to znamená, že vyšší počet zamestnancov z nových krajín EÚ priniesol so sebou mierny rast domácej zamestnanosti. Tu si treba uvedomiť, čo je pre tvorcov politík a bežného národohospodára skutočný tzv. vytláčací efekt (displacement effect). Ten nenastane, ak sa Rakúšania v dôsledku migrácie presťahujú do inej, pre nich priaznivejšej lokality a môžu sa venovať napríklad lepšie platenej práci, pretože menej atraktívne pozície prebrali prisťahované osoby. Migrácia na trhu práce často slúži ako taký vankúš, a zachytáva takéto šoky. Pre domácich to však býva vo väčšine prípadov priaznivé, výsledky ale závisia od inštitúcií a politík v krajine. To znamená, že moja štúdia neskúmala mobilitu naprieč odvetviami či povolaniami, ale iba to, či v súhrne malo prácu viac alebo menej osôb, ktoré už v krajine boli predtým zamestnané a či to vôbec súvisí s migráciou. Odpoveď je: viac. Aj medzinárodné štúdie väčšinou prichádzajú k takýmto záverom. David Card, nedávny nositeľ Nobelovej ceny, sa práve takémuto výskumu venoval.
Priemerný výsledok však skrýva veľké rozdiely. Muži so stredným odborným vzdelaním čelili v krátkom období skôr negatívnym efektom, zatiaľ čo zamestnanosť žien rástla; väčšiu konkurenciu zároveň pocítili aj ľudia, ktorí sa do Rakúska prisťahovali už dávnejšie. Čím si tieto rozdiely vysvetľuješ?
Áno, to je práve to, čo je na tomto článku dôležité pre tvorcov politík. To, či budú mať vplyvy migrácie na trh práce pozitívne alebo negatívne efekty, závisí od toho, či sú domáci a zahraniční pracovníci substitúty alebo komplementy, teda či si priamo konkurujú, pretože majú podobné vzdelanie, alebo sa dopĺňajú a ich vzdelanie je rôzne. Preto moja analýza vzdelanie zohľadňuje.
Príkladom sú ženy, ktoré podľa výskumov robia viac neplatenej práce, patrí sem práca v domácnosti, starostlivosť o príslušníkov rodiny a o deti. Ak časť tejto práce preberú prisťahovaní zamestnanci, napríklad opatrovateľky zo Slovenska, a pokryjú existujúci nedostatok v opatrovateľskej starostlivosti, domáce ženy sa môžu venovať iným povolaniam a práve vďaka tomu byť zamestnané namiesto toho, aby ostávali doma pri činnostiach, ktoré ako zamestnanie neplatia. Je to jedno z vysvetlení, ktoré sedí s tým, čo v dátach vidíme: pozitívne efekty, a to najmä u žien s vyšším vzdelaním.
Naopak, muži so stredným odborným vzdelaním sa vzdelanostne viac podobajú na prichádzajúcich zahraničných pracovníkov, a preto tam viac funguje kanál konkurencie. Nesmieme zabudnúť ani na to, že hoci je migrácia z novších krajín EÚ v priemere vyššie vzdelaná, jazyková bariéra a kritériá na uznávanie diplomov jej kvalifikáciu tlačia nadol.
Napriek týmto miernym výkyvom vidieť, že už po pár rokoch sa vplyvy vyrovnávajú a trh práce sa novej situácii prispôsobí.
Pri takomto výskume je problém, že migranti neprichádzajú do regiónov náhodne – prirodzene smerujú tam, kde je viac práce. Ako sa dá odlíšiť skutočný vplyv migrácie od toho, že migranti jednoducho prichádzajú do ekonomicky úspešnejších oblastí?
To je práve najväčší problém všetkých ekonomických odhadov, ktoré sa snažia priblížiť ku kauzálnym vplyvom. V rastúcich regiónoch rastie dopyt po práci, a tie sú preto schopné absorbovať prílev zamestnancov, respektíve je tam dokonca nedostatok pracovnej sily.
Aby sme mohli merať vplyv aktuálnej migrácie na aktuálnu zamestnanosť domácich, potrebujeme technicky takú premennú, ktorá súvisí s aktuálnou migráciou, ale nie s priaznivými ekonomickými podmienkami v regióne. Card na to navrhol veľmi šikovný nástroj. Myšlienka je zobrať rozdelenie zahraničných pracovníkov z dávnej minulosti, v mojom prípade zo sčítaní ľudu z rokov 1991 a 2001. Pretože vieme, že prisťahovalci sa usádzajú v oblastiach, kam sa usadili osoby s rovnakým pôvodom, rozdelila som ich do skupín podľa pôvodu a túto premennú z minulosti použila na odhad tej dnešnej.
V praxi takáto pomôcka rozdelí aktuálnu sumu všetkých zahraničných pracovníkov po regiónoch tak, ako to bolo v minulosti, teda čo by bolo, keby sa ich rozmiestnenie nezmenilo. Suma ostáva rovnaká, iba ich rozdelenie medzi regiónmi je z minulosti. Takáto premenná už nevysvetľuje dnešné priaznivé ekonomické podmienky, a tým sa čo najviac priblížime ku kauzálnej interpretácii odhadu.
Na sociálnej sieti si pri zverejnení článku spomínala, že tento výskum je ti aj osobne veľmi blízky, keď si bola mladšia, tvoja mama odišla pracovať do Rakúska. Ovplyvnila táto skúsenosť otázky, ktoré si si pri výskume kládla? A keď sa dnes pozrieš na výsledky, pomáhajú ti spätne porozumieť aj tomu, čo si vtedy zažívala?
Ďakujem za otázku. Musíme však oddeliť viaceré aspekty. Moja štúdia samozrejme nevysvetľuje, ako som sa cítila, keď som ostala bez mamy sama doma, to ani nie je jej účel. Pomáha mi však pochopiť, prečo ma tieto otázky vôbec zaujímajú. Pôvodnú otázku kládol rakúsky AMS, takže som si ju ani nezvolila ja. To, že ma práca na nej bavila, že som sa vtedy prihlásila pracovať do inštitútu a do skupiny, ktorá sa venuje nerovnostiam na trhu práce a sociálnym politikám, už je súčasť príbehu. Aj to, že som ju neskôr rozšírila do podoby tejto štúdie. Časť nášho života je náhodná a časť si už upravíme podľa svojich preferencií. V každom prípade som pre seba reflektovala, že to, aké otázky si kladieme, či už vo výskume, alebo v každodennom živote, súvisí s našou vlastnou históriou a s tým, ako vnímame svet. Práve cez zažívanie náročnejších situácií bývame otvorenejší pochopiť oblasti, ktoré niekomu inému ani nenapadnú.
Preto vidím v migrácii aj veľmi veľký potenciál. Migrácia je pre človeka náročná udalosť a v prípade ľudí, ktorí utekajú z domova, aj traumatizujúca. Ja som vďaka vlastnej skúsenosti v Rakúsku pracovala ako dobrovoľníčka s deťmi z takýchto rodín, nielen sme sa spolu učili, ale zažívali sme aj bežné zábavné dni, chodili do múzeí, do divadla a na rôzne akcie. Môj bývalý zverenec už študuje druhú vysokú školu, má rodinu a sám pracuje ako dobrovoľník. Projekt dodnes funguje, je veľmi úspešný a ukazuje, koľko potenciálu sa skrýva v ľuďoch, ktorí si prešli ťažkým obdobím. Na Slovensku poznám podobný projekt v rómskych osadách, Omama, a verím, že sú už aj ďalšie. Som presvedčená, že každý, kto v takomto projekte pracoval, má svoje vnútorné dôvody, prečo sa tejto práci venuje, a určite aj istú dávku náhody v tom, ako sa to v živote celé pritrafilo.
Výsledky teda naznačujú, že otázka nie je jednoducho, či je migrácia pre trh práce dobrá alebo zlá, ale skôr kto z nej profituje a kto môže krátkodobo strácať. Čo z toho podľa teba vyplýva pre hospodársku a sociálnu politiku – a prípadne aj pre Slovensko?
Áno, podobne ako pri automatizácii a iných javoch máme takzvaných „winners" a „losers". Na Slovensku zatiaľ nemáme dostatočné údaje na to, aby sme vplyvy vedeli ohodnotiť vopred, ale vieme sa poučiť zo zahraničia a máme aj aktuálne údaje. Vidíme vzdelanostnú a zamestnaneckú štruktúru prisťahovaných zahraničných pracovníkov, ktorú ÚPSVaR pravidelne monitoruje na základe údajov z ministerstva vnútra. Tieto údaje by sa mali aktívne používať na odhady možných scenárov. Ak vieme, koľko zamestnancov v ktorej vzdelanostnej skupine prišlo, a vieme, v ktorých oblastiach máme na trhu práce nedostatok, už máme dosť informácií o tom, kde môžeme očakávať straty v dôsledku konkurencie a kde skôr zmenu povolania domácich.
Ďalej vieme, že pokrytie kolektívnymi zmluvami je v Rakúsku takmer 98 %, na Slovensku medzi 25-28 %. To znamená, že u nás by sa väčšia časť prispôsobenia preniesla do miezd, nie do zamestnanosti. Rakúske výsledky sa preto na Slovensko prenášať priamo nedajú. Najrýchlejšie a najtvrdšie by sa prispôsobenie prejavilo tam, kde ochrana chýba úplne: pri nelegálnom zamestnávaní a u falošných živnostníkov, ktorých má Slovensko jeden z najvyšších podielov v EÚ. Tí o prácu prídu ľahko a práve tam by som čakala straty, najmä pri stredne a nízko kvalifikovaných. K tomu sa pridáva, že Zákonník práce je pomerne málo flexibilný, čo funguje ako sociálna ochrana pred rizikom náhlej straty zamestnania. Dnes už ale vieme, že určitá flexibilita je pre dynamiku trhu práce potrebná. Aj to by podľa mňa prispievalo k mzdovej konkurencii a tlačeniu miezd nadol.
Okrem toho by aktívne politiky trhu práce mali cieliť ohrozené skupiny včas. Ich súčasné nastavenie riziko nezamestnanosti nedetekuje včas a zachytáva ľudí, až keď sú dlhodobo nezamestnaní. Pracovník úradu práce s vami začne pracovať často až po roku evidencie. To vedie k tomu, že hoci je celková nezamestnanosť nízka, máme stabilné jadro dlhodobo nezamestnaných, ktorým sa pomáha veľmi ťažko.
