Profesor Klaus Prettner pôsobil počas posledných dvoch rokov ako afiliovaný výskumník na Národohospodárskej fakulte, kde sa podieľal na projekte „Stagnujúce mzdy tvárou v tvár rastúcej produktivite práce: Úloha automatizačných technológií.“ Keďže sa projekt teraz blíži k záveru, rozprávali sme sa s profesorom Prettnerom o jeho pohľade na automatizáciu a jej vplyv na trh práce, o hlavných zisteniach výskumu a o budúcich výzvach, ktoré si zaslúžia ďalšie skúmanie.
Mohli by ste stručne predstaviť projekt, na ktorom ste pracovali počas posledných dvoch rokov? Prečo je táto téma dnes obzvlášť relevantná? Aké sú hlavné výzvy, ktoré automatizácia predstavuje pre trh práce, ako aj pre iné sektory a ekonomiku ako celok?
Projekt vychádza z veľmi jednoduchého, no podľa môjho názoru mimoriadne dôležitého pozorovania: v mnohých vyspelých ekonomikách produktivita práce naďalej rastie, zatiaľ čo mzdy mnohých pracovníkov tento rast nestíhajú. Tento vývoj je z pohľadu štandardnej ekonomickej teórie prekvapivý, keďže podľa nej by sa vyššia produktivita mala skôr či neskôr premietnuť do vyšších miezd. Náš projekt sa preto pýta, či automatizačné technológie, najmä priemyselné roboty, môžu pomôcť vysvetliť túto rastúcu priepasť medzi produktivitou a mzdami.
Táto téma je dnes mimoriadne aktuálna, pretože automatizácia je už súčasťou výrobných procesov v priemysle, logistike, doprave, zdravotníctve a čoraz viac aj v službách, pričom umelá inteligencia čoraz viac ovplyvňuje aj kognitívnu prácu. Verejná diskusia sa zároveň často sústreďuje na otázku, či roboty a umelá inteligencia „zničia pracovné miesta“. Ide síce o dôležitú otázku, no nie jedinú. Aj keď zamestnanosť neklesne dramaticky, automatizácia môže meniť rozdelenie príjmov. Môže ovplyvniť, kto profituje z rastu produktivity, či pracovníci dostatočne participujú na prínosoch technologického pokroku a ako sa výnosy z produkcie rozdeľujú medzi prácu a kapitál. Na druhej strane má automatizácia obrovský potenciál. Môže zvýšiť produktivitu, znížiť potrebu vykonávania fyzicky náročných alebo zdraviu škodlivých činností, pomôcť firmám zostať konkurencieschopnými a dokonca zmierniť niektoré ekonomické výzvy spojené so starnutím populácie a zmenšovaním pracovnej sily. Nemyslím si preto, že správnou reakciou je spomaľovať technologický pokrok alebo idealizovať ekonomiku pred automatizáciou, ale skôr zabezpečiť, aby prínosy automatizácie boli podporené vhodnými politikami a negatívne dôsledky čo najviac obmedzené.
Aké sú hlavné výstupy výskumu realizovaného na fakulte počas posledných dvoch rokov? Vyplývajú z vášho projektu aj nejaké odporúčania pre hospodársku politiku?
Spolu s Tomášom Olešom, Martinom Lábajom, Erikou Majzlíkovou a Dávidom Hojdanom z Ekonomickej univerzity v Bratislave sme skúmali otázku, či automatizačné technológie, najmä priemyselné roboty, môžu vysvetliť rastúcu priepasť medzi produktivitou a mzdami. Túto otázku analyzujeme z teoretického aj empirického hľadiska v článku „Robots and the Wedge Between Wages and Productivity: A European Analysis“. Z teoretického hľadiska sme vytvorili rámec, v ktorom roboty nahrádzajú rutinnú prácu. V takomto prostredí môže automatizácia zvýšiť výstup na pracovníka, pretože výroba sa stáva efektívnejšou. Zároveň však pracovníci, ktorí sú ľahko nahraditeľní robotmi, môžu mať problém s nimi konkurovať. Roboty tak môžu súčasne zvyšovať produktivitu a vyvíjať tlak na pokles miezd. To by mohlo vysvetľovať vznikajúcu a rastúcu medzeru medzi produktivitou práce a mzdami.
Prítomnosť tohto mechanizmu testujeme pomocou údajov za európske krajiny a sektory za obdobie rokov 1995 až 2020. Dôkazy naznačujú, že zavádzanie robotov je skutočne spojené s prehlbovaním rozdielu medzi produktivitou práce a mzdami, najmä v ekonomicky významných sektoroch. Dôležité je, že neprezentujeme len opisné korelácie, ale snažíme sa riešiť aj problém endogenity využitím trendov zavádzania robotov v technologicky vyspelých ekonomikách mimo Európy ako externého zdroja variability.
Výzvou pre hospodársku politiku je zabezpečiť, aby z automatizácie profitovali široké vrstvy spoločnosti. To si vyžaduje investície do vzdelávania a rekvalifikácie, no samotné vzdelávanie pravdepodobne nie je univerzálnym riešením. Potrebujeme aj daňové systémy, ktoré zostanú udržateľné aj pri poklese podielu príjmov z práce, a systémy sociálneho zabezpečenia, ktoré budú odolné voči zmenám v štruktúre zamestnanosti. Je dôležité predchádzať situácii, v ktorej by sa veľké časti populácie cítili odtrhnuté od ekonomického vývoja. To by totiž mohlo viesť k hnevu, spoločenským rozdeleniam a nárastu populizmu v politike s potenciálne vážnymi negatívnymi ekonomickými dôsledkami.
V súčasnosti sa vplyv umelej inteligencie diskutuje ešte intenzívnejšie než automatizácia. Na základe vášho výskumu a skúseností, máme očakávať podobné dopady umelej inteligencie na trh práce a iné sektory, ako sme videli pri automatizácii, alebo ide o zásadne odlišný vývoj?
Umelá inteligencia predstavuje špecifickú formu automatizácie, najmä automatizáciu kognitívnych úloh. Zatiaľ čo priemyselné roboty sú vhodné na automatizáciu rutinných manuálnych činností, umelá inteligencia preniká do automatizácie kognitívnych úloh, ktoré boli ešte pred niekoľkými rokmi považované za neautomatizovateľné. Preto má umelá inteligencia odlišné dopady na rozdelenie miezd než priemyselné roboty, keďže nahrádza najmä úlohy vykonávané vysoko kvalifikovanými pracovníkmi. Pokiaľ však ide o presun príjmov od práce ku kapitálu, jej účinok je veľmi podobný účinku priemyselných robotov.
Ukazujeme to aj v ďalšom článku, ktorý sme v rámci projektu napísali spolu s Antoniom Minnitim a Francescom Venturinim „AI innovation and the labor share in European regions“, publikovanom v European Economic Review. Celkovo naše výsledky naznačujú, že priemyselné roboty a umelá inteligencia majú porovnateľné účinky, pokiaľ ide o rast produktivity a nerovnosť príjmov medzi výrobnými faktormi kapitálu a práce, no zásadne sa líšia, pokiaľ ide o nerovnosti medzi rôznymi skupinami pracovníkov.
Aké sú vaše výskumné plány na najbližšie obdobie? Ktoré otvorené otázky alebo oblasti považujete za najdôležitejšie pre ďalší výskum?
Po prvé, myslím si, že sa musíme posunúť za hranice pomerne úzko zameraných otázok, pri ktorých sú výsledky ľahko merateľné. Dopady na zamestnanosť sú síce dôležité, no predstavujú len časť príbehu. Aj keď pracovníci zostanú zamestnaní, automatizácia môže ovplyvniť kvalitu práce, vnímanie zmyslu práce, kariérne perspektívy a celkové duševné zdravie. Okrem toho sú deti čoraz skôr vystavené obsahu generovanému umelou inteligenciou, deepfakes sa šíria na sociálnych sieťach a narúšajú dôveru a spoločenskú súdržnosť a vzdelávacie systémy sú narúšané dostupnosťou umelej inteligencie. Je veľmi dôležité získať dôkladné porozumenie aj týmto efektom umelej inteligencie a stratégiám, ako sa s nimi vyrovnať.
Po druhé, aj na makroúrovni prináša vzostup umelej inteligencie nové otázky, ktoré presahujú jej čisto ekonomické dopady. Existuje geostrategický rozmer súťaže o dosiahnutie všeobecnej umelej inteligencie (AGI), ktorá by prekonala človeka vo všetkých relevantných úlohách. Ktorá krajina v tejto súťaži zvíťazí ako prvá, získa významné geopolitické výhody. Ďalej tu máme environmentálny rozmer. Umelá inteligencia si vyžaduje obrovské množstvo elektrickej energie na tréning a prevádzku. To môže viesť nielen k rastu cien pre širokú populáciu, ale aj k vážnym environmentálnym škodám. Okrem toho zatiaľ nedostatočne rozumieme rizikám umelej inteligencie. Patria sem napríklad jej využitie na podvody či tvorbu škodlivého softvéru (trójske kone a pod.), ale tým to nekončí. Niektorí sa obávajú, že umelá inteligencia by mohla byť relatívne ľahko využitá aj na tvorbu biologických zbraní. V rukách teroristov by to predstavovalo obrovské riziko a mohlo by viesť k bezprecedentným škodám na životoch mnohých ľudí. Napokon, stále nie je vyriešený problém zosúladenia (alignment problem), teda zabezpečenie toho, aby všeobecná umelá inteligencia, ktorá prekoná človeka vo všetkých relevantných úlohách, zostala zameraná na zlepšovanie života ľudí. Žiaľ, ide o oveľa zložitejší problém, než by sme si želali.
Výskum vo všetkých týchto oblastiach je naliehavo potrebný na pochopenie a formovanie prechodu, ktorým v súčasnosti prechádzame. Som presvedčený, že vďaka tomuto projektu sa výrazne posilnili väzby medzi ekonomickými univerzitami v Bratislave a vo Viedni, čo bude mať pozitívny vplyv na budúci výskum vo všetkých týchto oblastiach.
Výskum bol financovaný z plánu obnovy a odolnosti pre Slovensko -- ProWageAut No.~09I03-03-V04-00516 Štipendiá pre excelentných výskumníkov a výskumníčky R2-R4
