Aký vplyv majú finanční poradcovia na podmienky hypotekárnych úverov a ako reaguje trh na sprísňovanie pravidiel? Tieto otázky skúmali Martin Cesnak (v strede) a Andrej Cupak (pôsobiaci v Národnej banke Slovenska aj NHF, na fotke vpravo) spolu so spoluautormi Pirmin Fessler (Rakúska Národná Banka) a Ján Klacso (Národná Banka Slovenska, na fotke vľavo) v štúdii publikovanej v prestížnom časopise Journal of Financial Stability. Vo výskume analyzovali takmer 360 000 hypotekárnych úverov zo slovenských bánk za roky 2013–2022 a skúmali, ako sprostredkovanie úverov cez finančných poradcov formuje ich parametre a ako na ne vplýva regulácia. S autormi sme sa rozprávali o tom, čo výskum odhalil o správaní dlžníkov, bankách a poradcoch v čase zmeny pravidiel a čo by z toho mali vyvodiť tvorcovia politík a regulátor.
Váš výskum ukazuje, že hypotéky sprostredkované cez finančných poradcov sa systematicky líšia od priamych úverov. Poviete nám o tom viac?
Áno, rozdiely sú systematické a konzistentné naprieč celým sledovaným obdobím. Úvery sprostredkované cez finančných poradcov sú v priemere vyššie, majú dlhšiu splatnosť a vykazujú vyššie hodnoty kľúčových ukazovateľov rizikovosti, konkrétne vyššie LTV (pomer výšky úveru k hodnote zabezpečenia, zvyčajne kupovanej nehnuteľnosti) aj DTI (pomer celkového dlhu k ročnému príjmu). Tieto rozdiely pretrvávajú aj po zohľadnení charakteristík dlžníkov a bánk, čo naznačuje, že samotný kanál sprostredkovania hrá pri formovaní parametrov úveru nezávislú rolu. Dôvody môžu byť rôzne. Poradcovia môžu lepšie poznať produkty a limity, mať silnejšiu vyjednávaciu pozíciu, alebo môže hrať rolu aj ich motivačná štruktúra. Pre regulátora je kľúčové, že tento kanál nie je z hľadiska rizikovosti neutrálny.
Jedným z kľúčových zistení je fenomén „front-loadingu" – zvýšeného dopytu po úveroch po ohlásení, ale pred zavedením nových limitov. Kto sa tohto správania zúčastnil najviac a prečo?
„Front-loading“, alebo predzásobenie, bol výraznejší práve pri úveroch sprostredkovaných cez finančných poradcov. Naše dáta ukazujú, že v období medzi ohlásením a zavedením nových limitov došlo k štatisticky aj ekonomicky významnému nárastu objemu poskytnutých úverov, pričom tento efekt bol silnejší v segmente úverov sprostredkovaných finančnými poradcami. Jednoznačne určiť príčinu je ťažké. Môže to súvisieť s tým, že poradcovia majú viac informácií o pripravovaných zmenách, aktívnejšie o nich informujú klientov, dokážu urýchliť proces uzatvorenia úveru alebo že ich klienti majú väčší záujem maximalizovať výšku úveru. V každom prípade výsledky naznačujú, že sprostredkovatelia zohrávajú pri prenose regulatórnych zmien na trh dôležitú rolu.
Vo výskume hovoríte, že po zavedení limitov sa úvery, ktoré boli predtým bezpečnejšie, začali hromadiť tesne pod novými regulatórnymi hranicami. Čo to znamená?
Tento jav nazývame „bunching“, teda hromadenie úverov tesne pod regulatórnou hranicou. Po zavedení limitov LTV sme pozorovali, že rozdelenie úverov sa zmenilo. Výrazne pribudlo úverov tesne pod hranicami 80 % a 90 % LTV. To je v súlade s tým, že časť dlžníkov sa limitom prispôsobila. Dôležité je však poznamenať, že celkový efekt regulácie na rizikovosť portfólia je výsledkom viacerých súbežných síl. Limity obmedzujú poskytovanie riskantnejších úverov, no zároveň môžu časť dlžníkov, potenciálne sa nachádzajúcich pod limitmi, posunúť bližšie k hranici. Netvrdíme, že regulácia celkovo zvýšila rizikovosť. Skôr upozorňujeme, že jej efekty sú rôznorodé a záležia od toho, kde sa dlžník pred zavedením limitu nachádzal. Okrem toho sme ukázali, že prísnejšie DSTI limity (limity na podiel mesačných splátok na príjme) sa prejavili nielen v poklese DSTI, ale súviseli aj so zmenami v DTI, LTV a objeme úverov, čo poukazuje na vzájomnú prepojenosť týchto ukazovateľov. Zároveň je pre regulátora, práve kvôli možnej zmene štruktúry úverového portfólia, dôležité neustále monitorovať aktuálnu rizikovosť, aby mohol v prípade potreby zavedené limity upraviť.
Aké praktické odporúčania z vášho výskumu vyplývajú pre tvorcov politiky alebo regulátora?
Výsledky zdôrazňujú dôležitosť detailných mikrodát na úrovni jednotlivých úverov pri hodnotení účinnosti makroprudenciálnych opatrení. Regulátor by mal sledovať nielen priemerné hodnoty rizikových ukazovateľov, ale aj rozdelenie úverov okolo regulatorných hraníc. Výrazné hromadenie tesne pod limitmi môže byť signálom, že sa trh prispôsobuje formou, ktorej treba venovať zvýšenú pozornosť. Takisto naše výsledky naznačujú, že rola finančných sprostredkovateľov je pri prenose regulácie relevantná a mala by byť súčasťou analytického rámca pri hodnotení politík. V neposlednom rade, vzájomné pôsobenie viacerých limitov súčasne (LTV, DTI, DSTI) si zaslúži pozornosť, keďže naše zistenia naznačujú, že zmeny jedného limitu môžu súvisieť aj so zmenami v iných ukazovateľoch.
Aké otázky výskum otvoril na ktorých by ste radi pracovali ďalej?
Radi by sme sa hlbšie pozreli na dlhodobý vývoj úverov sprostredkovaných poradcami. Zaujíma nás, či rozdiely v parametroch úverov pri ich poskytnutí sa premietajú aj do rozdielov v schopnosti splácania úverov. Do budúcna by bolo cenné uskutočniť aj medzinárodné porovnanie na základe podobných dát. Navyše, pripravovaná zmena limitov na LTV – uvoľnenie pre prvokupujúcich a sprísňovanie pre investičné kúpy – otvára priestor na podobnú analýzu.
