Martin Kubej (vľavo) a Peter Sojka (vpravo) sú prví dvaja študenti Národohospodárskej fakulty, ktorí absolvujú dvojitý diplom s Luxembourg School of Business (LSB). Obaja sú v 2. ročníku inžinierskeho stupňa v odbore financie a dane. Martin momentálne stážuje ako depositary trainee a pracuje na diplomovej práci s názvom Prečo krajiny vyhrávajú Olympiády. Peter absolvuje stáž na daňovom oddelení, zároveň pracuje na diplomovej práci zameranej na odraz rozpočtových teórií v hospodárskej politike Slovenska od roku 1993 po súčasnosť.
Ste prví študenti nového dvojitého diplomu s LSB. Aký to je pocit byť tak trochu priekopníkmi v novo vznikajúcej spolupráci?
Martin: Hoci sme na začiatku nemali úplne jasnú predstavu o charaktere tejto spolupráce, naše očakávania sa postupne vyjasnili. Mne to prináša zážitok zo spoznávania nového miesta, nadväzovania nových známostí na univerzite, ale aj mimo neho. Tiež je to pre nás veľká zodpovednosť tým, že reprezentujeme nielen nás samotných, ale aj Ekonomickú univerzitu v Bratislave.
Peter: Ešte koncom februára 2025 sme s Martinom nevedeli o novovznikajúcej spolupráci s LSB – pôvodne sme chceli ísť do Nottinghamu na Trent University alebo na Erasmus. Keď nám bola ukázaná predstava spolupráce s LSB a harmonogram školského roka v Luxemburgu, ani na okamih sme nezaváhali. A pocity so skúsenosťami sú s odstupom času veľmi pozitívne.
Strávili ste už nejaký čas na LSB, v čom ste spozorovali rozdiely voči EUBA a NHF? Ako prebieha výučba na LSB, je niečo, v čom by sa NHF mohla od LSB inšpirovať, a možno naopak - čo môžeme my ponúknuť študentom LSB?
Martin: Hneď prvým rozdielom, ktorý sa dá pozorovať, je menšia veľkosť študentských skupín. Naša pilotná skupina Master in International Finance nemá ani 15 študentov, čo umožňuje lektorom osobný kontakt s každým študentom. LSB pozýva externistov z praxe, aby vyučovali jednotlivé predmety - to nám umožňuje nahliadnuť do praktickej stránky predmetu. V tom vidím miesto na inšpiráciu aj pre našu univerzitu. Náš rozvrh nie je členený na samostatné prednášky a cvičenia; namiesto toho máme 4-hodinové výučbové bloky, ktoré fungujú ako interaktívna prednáška. LSB je dosť zamerané na luxemburský finančný trh, ktorý je dominovaný fondmi, no EUBA môže svojim študentom ponúknuť na výber široký rozsah predmetov.
Peter: Pridám k tomu niekoľko postrehov. V zimnom semestri sme absolvovali 8 predmetov z oblasti finančných trhov a podnikateľských financií - a to dáva zmysel, keďže Luxembursko je jedno z najväčších finančných centier v Európe a finančný sektor tvorí až 40 % pracovného trhu v krajine. V letnom semestri absolvujeme 6-mesačnú stáž, ktorú sme si hľadali počas zimného semestra. Úprimne, bolo to ťažké - absolvovali sme mnoho pohovorov na pracovných veľtrhoch aj networkingových podujatiach. Slovo networking je alfou a omegou na západnom pracovnom trhu, kde sa koncentruje veľké množstvo ľudí z celého sveta. Mínusom je aj neznalosť francúzskeho jazyka - s tým si človek zavrie dvere u zhruba 70 % zamestnávateľov. Nakoniec sme si však všetci našli stáže a výrazne nám s tým pomohlo kariérne centrum v rámci LSB. Čo sa týka samotnej výučby – predmety sme mali v 2-, 4- alebo 8-hodinových blokoch, bez rozlišovania medzi prednáškami a cvičeniami. Za jednu z najväčších pridaných hodnôt štúdia na LSB považujem to, že predmety vyučujú výhradne externisti a odborníci z praxe. Ak sme mali predmet Risk management, LSB zabezpečilo riaditeľa risk management oddelenia z banky Barclays – a tak podobne. Bol som aj milo prekvapený tým, na akej úrovni dokázali látku podať. Hodnotenie kládlo väčšiu váhu na priebežné projekty a prezentácie než na záverečné skúšky. Skupiny sú menšie, študenti pochádzajú z rôznych kútov sveta – od Číny a Indie až po Čile –, viac sa diskutuje a od študentov sa očakáva väčšia aktivita, čo nám s Martinom viac vyhovovalo. LSB je relatívne nová a menšia škola, vďaka tomu je v tvorbe sylabov flexibilnejšia a lepšie reaguje na meniace sa potreby pracovného trhu. Sme radi, že EUBA sa vyberá podobným smerom – pozývaním odborníkov z praxe a modernizáciou predmetov.
Čo očakávate od dvojitého diplomu? Prečo ste sa rozhodli pre túto študijnú cestu na rozdiel od klasického diplomu z NHF?
Martin: Už keď som nastúpil na inžiniersky stupeň, plánoval som ho ukončiť dvojitým diplomom. V tom čase som cielil na partnerskú univerzitu v Nottinghame, no pri samotnom procese podávania prihlášky som sa dozvedel o príležitosti v Luxemburgu. Mojou hlavnou motiváciou bolo spoznať, ako funguje výučba na západnej univerzite, a vybudovať si zázemie v jednej z krajín s najrozvinutejším finančným sektorom. K tomu prispieva fakt, že počas letného semestra máme absolvovať povinnú stáž, ktorá často slúži ako mostík do permanentného zamestnania.
Peter: Od dvojitého diplomu očakávam pridanú hodnotu výučby v anglickom jazyku v medzinárodnom prostredí a získanie pracovných skúseností v zahraničí. Chcel som si tiež vyskúšať život v krajine, ktorá sa v mnohých rebríčkoch kvality života umiestňuje v top 15 na svete. Rozdiely v kvalite inštitúcií, verejného priestoru aj v mentalite ľudí sú badateľné – napríklad prechodný pobyt sme mali vybavený za 10 minút na mestskom úrade. Kultúrna a športová infraštruktúra sú na vysokej úrovni a dobre dostupné. Odvrátenou stranou sú samozrejme vysoké náklady na život a silná konkurencia na trhu práce – ale s tým musí človek pri takomto rozhodnutí počítať.
Aké sú vaše plány po štúdiu? Uvažovali ste nad kariérou? Ak áno, kam vás to ťahá?
Martin: Určite plánujem ostať v Luxembursku. Je to príjemná a pomerne pokojná krajina s nesmiernym množstvom príležitostí pracovať vo finančnom sektore. Momentálne stážujem v depozitári pre alternatívne fondy – ak by mi ponúkli trvalý pracovný pomer, rád by som tam zostal. Luxemburský finančný trh je silne špecializovaný na private equity a alternative investment fondy, no môj preferovaný sektor je poisťovníctvo a zaistenie, ktoré tu má menšie zastúpenie.
Peter: Po štúdiu plánujem ostať v Luxembursku aspoň na najbližších päť rokov, získavať skúsenosti a zdokonaľovať sa v cudzích jazykoch. Popri tom pomáham s výučbou makroekonómie na bakalárskom stupni. Pevne však dúfam, že sa raz vrátim na Slovensko – odovzdať to, čo mi dalo – alebo aspoň v akejkoľvek forme spolupracovať na rozvoji našej krajiny.
