Ktoré zručnosti vás chránia pred automatizáciou a ktoré vás naopak robia zraniteľnejšími? Tieto otázky skúmal Tomáš Oleš z Katedry hospodárskej politiky NHF EUBA v štúdii publikovanej v časopise Journal for Labour Market Research. Vo výskume analyzoval takmer 350 000 pracovných ponúk zverejnených na slovenskom pracovnom portáli Profesia.sk v roku 2022 a skúmal, ako súvisia požadované zručnosti s mzdami a vystavením rôznym typom automatizačných technológií. S autorom sme sa rozprávali o tom, ako výskum vznikal, čo nás čaká v dobe umelej inteligencie a robotiky na trhu práce a čo môžu urobiť samotní zamestnanci, aby si udržali svoju pozíciu.
Tomáš, povedz nám najskôr o motivácií skúmať zručnosti z pracovných inzerátov. Na aké otázky prináša tvoj výskum odpovede?
Pracovné inzeráty sú oknom do toho, čo firmy skutočne hľadajú a čo sú ochotné za konkrétne zručnosti zaplatiť. Väčšina doterajšieho výskumu sa sústredila na zmeny medzi povolaniami, no v rámci rovnakého povolania môžu byť rozdiely obrovské. Napríklad, dvaja účtovníci v dvoch rôznych firmách môžu mať na papieri rovnakú prácu, no ak jeden ovláda strojové učenie a druhý nie, ich trhová hodnota sa výrazne líši. Zaujímalo ma preto, ako konkrétne zručnosti ovplyvňujú mzdy a ako súvisia s tým, nakoľko je daná práca ohrozená automatizáciou. Skúmal som tri hlavné otázky: ktoré zručnosti sa v slovenských firmách najviac žiadajú, ktoré sú spojené s vyššou alebo nižšou mzdou, a ktoré z nich môžu fungovať ako „štít" pracovníkov pred automatizáciou.
Tvoje výsledky ukazujú, že niektoré zručnosti sú spojené s vyššími mzdami a iné naopak s mzdovými penalizáciami. Vedel by si to vysvetliť bližšie?
Zjednodušene: zručnosti, ktoré sú vzácne a ťažko nahraditeľné, sú lepšie odmeňované, zatiaľ čo zručnosti rozšírené takmer u každého pracovníka svoju cenu strácajú. Najvyššiu mzdovú prémiu prinášajú zručnosti v oblasti strojového učenia a umelej inteligencie, asi 4 percentá navyše oproti porovnateľným pozíciám. To odráža ich skutočný nedostatok na trhu práce, keďže len veľmi malá časť inzerátov vôbec tieto zručnosti spomína. Podobne sú nadpriemerne odmeňovaní ľudia s manažérskymi schopnosťami, finančnými zručnosťami, projektovým riadením a sociálnymi zručnosťami ako vyjednávanie či tímová spolupráca. Tieto výsledky sú konzistentné s tým, čo nachádzajú výskumníci v Spojených štátoch či Veľkej Británii. Na druhej strane, všeobecné počítačové zručnosti, teda bežná práca s počítačom, tabuľkami či internetom, ktorú dnes ovláda prakticky každý, sú spojené s miernou mzdovou penalizáciou. To súvisí so zaujímavým pozorovaním viacerých autorov, že niektoré zručnosti sa stali triviálne. Napríklad, u IT špecialistov sa nevyžaduje práca s webovým prehliadačom, preto, že je to triviálna zručnosť v danom povolaní. Trh práce jednoducho hovorí: to, čo vie každý, nemá špeciálnu cenu. Zaujímavé je aj to, že zručnosti ako obsluha zákazníkov, písanie či fyzické schopnosti nie sú spojené s žiadnou mzdovou prémiu ani penalizáciou, čo naznačuje, že ich trh vníma skôr ako samozrejmý predpoklad.
Výsledky naznačujú, že vzťah medzi mierou automatizácie firiem a dopytom po zručnostiach nie je priamočiary, ale má akýsi „hrb“ – čo to v praxi znamená pre zamestnancov a firmy?
Toto bolo pre mňa samého najzaujímavejšie zistenie. Musím však najskôr vysvetliť, ako vôbec meriame, do akej miery firmy technológie adoptujú. Predstavte si firmu, ktorá má vo výrobe niekoľko robotických ramien. Tá bude pravdepodobne hľadať ľudí so zručnosťami ako obsluha alebo údržba takýchto zariadení. Jej inzeráty teda nevedome prezrádzajú, aké technológie používa. Keď potom firmy zoradíme podľa toho, ako blízko majú ich pracovné inzeráty k jednotlivým technológiám, môžeme sledovať, po akých zručnostiach stále dopytujú, teda ktoré zručnosti stroje nenahrádzajú, ale skôr dopĺňajú.
A tu prichádza ten zaujímavý „hrb“. Firmy, ktoré sú na začiatku alebo v strednej fáze adopcie automatizačných technológií, požadujú od zamestnancov viac zručností, pretože automatizácia ich dopĺňa a nenahrádza. Až firmy na samotnej špičke adopcie začínajú dopyt po zručnostiach znižovať, pretože stroje preberajú čoraz viac úloh. Tento vzorec sa objavuje pri všetkých troch skúmaných technológiách, teda pri umelej inteligencii, softvéri aj robotike. Pre zamestnancov to znamená, že automatizácia nie je okamžitou hrozbou a spočiatku skôr zvyšuje hodnotu ľudskej práce. No firmy, ktoré automatizujú naplno, môžu postupne meniť štruktúru požadovaných zručností dosť zásadne, čo si vyžaduje aktívnu prípravu a rekvalifikáciu.
Zistil si, že napríklad jazykové zručnosti sú paradoxne spojené s vyšším vystavením automatizácii – ako si to vysvetľujete? Hovorí tvoj výskum, že už sa netreba učiť jazyky?
Rozhodne nie a pri tomto výsledku treba byť skutočne opatrný pri interpretácii. Je to jeden z tých prípadov, kde štatistická asociácia môže byť zavádzajúca, ak ju interpretujeme kauzálnym spôsobom. Keď inzerát uvádza požiadavku na nemčinu, ukrajinskú alebo maďarčinu, nie vždy to znamená, že firma hľadá niekoho so skutočne pokročilou jazykovou kompetenciou. Veľmi často to signalizuje, že pracovné miesto je cielene ponúkané migrantom, ktorí sú ochotní pracovať v rutinných a fyzicky náročnejších povolaniach. Práve tieto povolania sú zároveň vystavené vyššiemu riziku automatizácie. Toto je vlastne dôležité zistenie samo o sebe, pretože naznačuje, že niektoré skupiny pracovníkov sú vystavené dvojitému tlaku: sú to ľudia s obmedzeným prístupom k lepším pracovným miestam a zároveň pracujú v segmentoch, kde automatizácia postupuje najrýchlejšie. Cudzí jazyk teda zostáva cennou zručnosťou, len v tomto konkrétnom kontexte zachytávame niečo trochu iné než samotnú jazykovú zdatnosť.
Aké praktické odporúčania z tvojho výskumu vyplývajú – čo by mali urobiť zamestnanci, firmy alebo tvorcovia politík, ak chcú reagovať na nástup automatizačných technológií?
Pre zamestnancov je odkaz pomerne jasný: investujte do zručností, ktoré stroje zatiaľ nevedia dobre napodobniť. Patrí sem schopnosť efektívne pracovať s ľuďmi, viesť tímy, riešiť neštruktúrované problémy, ale aj špecializované digitálne zručnosti ako práca s umelou inteligenciou či pokročilá dátová analytika. Zaujímavé je, že aj manuálne zručnosti vyžadujúce fyzickú koordináciu v neštruktúrovanom prostredí, napríklad oprava, údržba či starostlivosť, zostávajú relatívne chránené pred automatizáciou. Naopak, rutinné kognitívne úlohy, obsluha zákazníkov či jednoduché administratívne práce sú ohrozené najviac a pracovníci v týchto oblastiach by mali aktívne premýšľať o rozšírení svojho portfólia zručností.
Firmy by mali automatizáciu vnímať nie ako jednoduchú náhradu ľudí, ale ako nástroj na prerozdelenie práce smerom k hodnotnejším a zaujímavejším úlohám. Výskum naznačuje, že firmy, ktoré to robia dobre, dopyt po zručnostiach zvyšujú, čo môže byť pre zamestnancov motivujúce.
Pre tvorcov politík je najdôležitejšie posolstvo asi toto: automatizácia neprichádza rovnomerne a nezasahuje všetkých rovnako. Najohrozenejší sú pracovníci v rutinných pozíciách, vrátane migrantov sústredených v automatizovateľných segmentoch trhu práce. Cielené rekvalifikačné programy, podpora celoživotného vzdelávania a pozornosť venovaná zraniteľným skupinám sú preto kľúčové.
Zhrnul by som to celé vetou: technológia mení pravidlá hry, ale ľudská adaptabilita je našou najsilnejšou kartou.
Tento výskum bol podporený z projektu Štipendiá pre excelentných výskumníkov a výskumníčky R2-R4 Stagnant Wages in the Face of Rising Labour Productivity: The Role of Automation Technologies a projektu APVV Towards a Shared Prosperity: Technology, Inequality and Labor Market.
