Láka zamestnanie vo verejnej správe skôr nepoctivých študentov? Aj tak by sa dala interpretovať hlavná výskumná otázka z čerstvo publikovaného článku, ktorý vznikol na pôde NHF. Autormi štúdie sú výskumník Richard Kališ, doktorandka Margaréta Pauchlyová a absolventka štúdia Beáta Beňová. S autormi publikácie sme sa rozprávali o tom, ako vznikala myšlienka pre výskum, či verejná správa naozaj priťahuje skôr nepoctivých študentov a čo môžeme urobiť pre to, aby sme pomohli znížiť korupciu.
Čo vás motivovalo skúmať práve túto tému a prečo ste si vybrali Slovensko ako prípadovú štúdiu?
Myšlienku na výskum som dostal pri čítaní knihy Good Economics for Hard Times od nobelistov Banerjeeho a Duflovej, kde spomínali štúdiu o poctivosti z Indie. Prečítal som si teda túto štúdiu a následne zistil, že podobných je viac – pričom najznámejšia je pravdepodobne z Dánska. Keď som porovnal výsledky z Indie a z Dánska, prišli mi veľmi zaujímavé. V Indii, ktorá patrí ku krajinám s výraznou mierou korupcie, verejná správa priťahovala skôr nepoctivých študentov; v Dánsku, krajine s najnižšou mierou korupcie, to bolo presne naopak. Povedal som si, že je to zaujímavé, ale zároveň som si vôbec nevedel predstaviť, ako to vyzerá na Slovensku. Práve to je na našom prostredí pozoruhodné – sme relatívne bohatá krajina, avšak korupcia tu existuje a, žiaľ, jej miera neklesá. Rozhodol som sa teda skúsiť zopakovať tento výskum ako diplomovú prácu, na ktorú sa prihlásila Beáta – s ňou sme zrealizovali experiment a úspešne obhájili diplomovku. Neskôr, keď sa ukázalo, aké zaujímavé výsledky máme, prizvali sme do spolupráce aj Margarétku, ktorá sa, na rozdiel od nás dvoch, experimentálnou ekonómiou venuje dlhšie a pomohla nám diplomovú prácu premeniť do finálnej publikácie v časopise Post-Communist Economies.
Ako ste vlastne merali nečestnosť u študentov – veď predsa nemôžete niekoho priamo prichytiť pri klamaní?
Výskum sme realizovali prostredníctvom dotazníka, v ktorom sme oslovili študentov NHF, aby nám povedali o svojich profesijných preferenciách – získali sme tak odpoveď na to, kde chcú pracovať. Okrem toho sme ich požiadali, aby hádzali virtuálnou kockou, no pred každým individuálnym hodom si tipli číslo na nej. Ak uhádli, boli odmenení malou finančnou odmenou. Keďže sme ich tipy nemohli overiť a videli sme len výsledok – či uhádli alebo nie –, vznikal motív podvádzať. My sme nečestnosť odhalili tak, že sme poznali pravdepodobnosť, s ktorou sa im malo podariť hody uhádnuť. Ak správny počet odpovedí výrazne prekročil túto očakávanú hodnotu, je veľmi pravdepodobné, že svoje odpovede prikrášlili.
Vaše výsledky ukazujú, že na Slovensku verejná správa priťahuje skôr nepoctivých študentov. Je to dôvod na obavy pre našu spoločnosť?
Do určitej miery áno, pretože to môže nahrávať veľkej zotrvačnosti v prítomnosti korupcie v spoločnosti, ale je to komplikovanejšie. Náš experiment skutočne ukázal, že študenti, ktorí preferujú ako svoje budúce povolanie verejnú správu alebo politickú činnosť, o čosi častejšie podvádzali. Zároveň sme však zistili, že tí zo študentov, ktorí boli ochotní darovať na charitu väčšiu časť svojich odmien, boli omnoho poctivejší – a tí, ktorí darovali celú nahromadenú sumu, nepodvádzali takmer vôbec. Prosociálne správanie teda do veľkej miery nečestnosť tlmí. Zároveň platí, že verejný sektor je veľmi široký pojem. Niektoré jeho oblasti môžu zároveň priťahovať ľudí so silným prosociálnym správaním a výraznými hodnotami poctivosti.
Aké praktické odporúčania z vášho výskumu vyplývajú – čo by mal štát alebo verejné inštitúcie konkrétne zmeniť pri nábore zamestnancov?
Jedným zo sekundárnych výsledkov je, že študenti, ktorí častejšie podvádzali, zároveň uvádzali, že pri výbere povolania sú pre nich dôležité vyššie mzdy. To je podstatné preto, lebo sa často argumentuje, že vysoké platy odrádzajú od korupcie, keďže ľuďom s vyšším príjmom sa nepoctivosť nevypláca. Zdá sa, že to tak nemusí byť. Namiesto vysokých odmien ako nástroja v boji s korupciou by sa preto mohol klásť väčší dôraz na osobnostný profil kandidátov. Rovnako dôležitým opatrením je aj práca s vnímaním korupcie. Ak bude mať verejná správa nálepku skorumpovaného prostredia – či to tak v skutočnosti je alebo nie – prirodzene bude priťahovať skôr nepoctivé osoby, ktoré tu budú vidieť priestor na uplatnenie svojich predispozícií. Ocenenia ako Biela vrana alebo Úradník roka tak pomáhajú vytvárať omnoho pozitívnejší obraz o verejnej správe a môžu mať väčší dosah, ako by sa na prvý pohľad zdalo.
Foto: Filip Gono
