So Zuzkou Brokešovou sme sa rozprávali o novom článku, ktorý spolu so spoluatormi Jankou Péliovou a Carry Deck (University of Alabama) publikovali v časopise Manufacturing and Service Operations Management. V rozhovore sa dočítate, prečo aj skúsení manažéri robia chyby pri objednávaní zásob, čo je to „efekt ťahu k stredu“ a ako možno kvalitnou spätnou väzbou a intenzívnym učením výrazne zlepšiť rozhodovanie. Zuzka tiež prezrádza, ako prebiehal náročný proces publikovania a prečo sa oplatí vytrvať v snahe o kvlaitné publikácie.
Váš najnovší výskum sa venuje rozhodovaniu manažérov v otázkach zásob. Povedz nám viac o vašom výskume?
Každý manažér, ktorý rozhoduje, koľko tovaru objednať, čelí rovnakému problému – odhadnúť dopyt, ktorý nikdy nie je istý. V našom výskume sme sa zamerali na tento tzv. newsvendor problém, ktorý je klasikou v oblasti riadenia zásob. Skúmali sme, prečo ľudia – aj tí skúsení – často robia systematické chyby, ktoré vedú k neoptimálnym objednávkam. Aby sme tomu porozumeli, vytvorili sme unikátne experimentálne prostredie, v ktorom účastníci rozhodovali v takmer nepretržitom čase a dostávali spätnú väzbu o skutočnom dopyte zákazníkov každú polsekundu. Takéto intenzívne prostredie nám umožnilo sledovať, ako sa s narastajúcou skúsenosťou mení kvalita rozhodnutí.
V článku pracujete s pojmom, ktorý som si dovolil preložiť ako „efekt ťahu k stredu“ (Pull-to-Center Effect). Ako laikovi sa mi zdá práve tento koncept vo vašom článku kľúčový. Čím je tento efekt zaujímavý a prečo je dôležité pochopiť, ako vzniká, prípadne ako o ňom uvažovať?
Predstav si, že si majiteľ stánku so zmrzlinou a musíš ráno rozhodnúť, koľko zmrzliny pripraviť – ak pripravíš málo, stratíš zákazníkov, ak veľa, zvyšok sa pokazí. Hoci existuje „ideálne“ množstvo, ľudia majú tendenciu intuitívne sa prikláňať k priemeru dopytu – teda k stredu. To je efekt ťahu k stredu. Znie to nevinne, ale táto chyba môže firmu stáť veľa peňazí. Zaujímavé je, že tento efekt pretrváva aj u ľudí s odborným vzdelaním alebo manažérskou praxou. Naša štúdia ukazuje, že len skutočne rozsiahla a intenzívna skúsenosť so spätnou väzbou – nie len teoretické školenie či sledovanie praxe – dokáže túto chybu výrazne potlačiť..
V nedávnom rozhovore s Matejom Lorkom (odkaz na rozhovor) sme sa rozprávali o experimentoch v spoločenských vedách vo všeobecnosti. Ten váš využíva tzv. “takmer kontinuálny čas”. Čo to znamená a aké to má výhody voči bežným experimentom?
Bežné experimenty v spoločenských vedách prebiehajú tak, že človek spraví rozhodnutie, počká na výsledok, a potom ide ďalej. My sme si povedali – a čo keby sme to zrýchlili? V našom experimente účastníci nemuseli čakať – rozhodli sa raz, a ich rozhodnutie sa automaticky opakovalo každú polsekundu, až kým ho nezmenili. Vďaka tomu mohli „odžiť“ stovky a tisíce situácií v priebehu niekoľkých desiatok minút. Tento prístup im umožnil rýchlo testovať, učiť sa z chýb a zlepšovať sa. A nám to dalo jedinečnú príležitosť sledovať, ako sa skúsenosť reálne premieta do lepšieho rozhodovania.
Ak by som si z vášho článku mal zobrať jednu vec, čo by to bolo a prečo?
Aj keď sa rozhodovanie môže zdať ako vec intuície alebo talentu, ukazuje sa, že skúsenosť – ale nie hocijaká – robí zásadný rozdiel. Ak ľuďom dáme dostatočný priestor na to, aby si „vyskúšali“ dôsledky svojich rozhodnutí vo veľkom počte prípadov, naučia sa robiť lepšie rozhodnutia. A to platí nielen pre zásoby, ale pravdepodobne aj pre iné typy manažérskeho rozhodovania. Jednoducho – s kvalitnou spätnou väzbou a možnosťou experimentovať sa dá optimálne rozhodovanie natrénovať.
Zuzka, váš článok bol publikovaný v poprednom časopise z oblasti manažérskej vedy. Ako vyzeral celý proces publikovania – od prvého podania až po finálnu akceptáciu – a čo považuješ za najväčšie výzvy na tejto ceste k dobrej publikácii?
Trvalo to viac ako tri roky. Od prvého odoslania článku až po finálne prijatie sme prešli piatimi kolami recenzií. Každé kolo prinieslo nové výzvy: doplnenie nových experimentov, doplnenie analýz aj rozšírenie diskusie. Recenzenti boli nároční, ale féroví – a každé ich odporúčanie posunulo článok vpred. Najväčšou výzvou bolo udržať si nadhľad a energiu pri opakovanom prepisovaní textu. Ale stálo to za to – výsledkom je štúdia, ktorá sa dostala do prestížneho žurnálu a – dúfam – inšpiruje ďalších výskumníkov.
