Matej Horňák sa venuje analýze makroekonomického vývoja slovenskej ekonomiky. Absolvoval štúdium Hospodárskej politiky na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Ako výskumný asistent pôsobil v Industriewissenschaftliches Institut vo Viedni, v Slovenskej sporiteľni pracuje od februára 2020. Tím ekonomických analytikov Slovenskej sporiteľne, ktorého je súčasťou, je od roku 2022 každoročne najcitovanejším na slovenskom trhu. Od roku 2018 pôsobí v komunálnej politike ako poslanec obecného zastupiteľstva.
V rozhovore sme sa porozprávali o jeho štúdiu, profesijnej dráhe, radách pre súčasných študentov aj o aktuálnych výzvach slovenskej ekonomiky.
Ako si spomínaš na svoje štúdium na Národohospodárskej fakulte?
Boli to na jednej strane veľmi príjemné študentské roky, tak ako ich asi mnohí z nás poznajú, plné spoznávania nových ľudí, návštev Virtu a zábavy so spolužiakmi. Na druhej strane bola tá príprava na realitu po štúdiu veľmi kvalitná. Študoval som Hospodársku politiku, čiže také to „tvrdé makro“. V mojej práci je veľmi dôležité poznať aj teoretické základy, napríklad cez nástroje a fungovanie fiškálnej či monetárnej politiky.
V čom ti štúdium najviac pomohlo do dnešnej kariéry?
To, čo mi však dalo úplne najviac, bol spôsob premýšľania. Bolo to teda hlavne na seminároch, kde sme sa o veciach rozprávali. Preberali sme reálne situácie, ktoré vo svete nastali, rozprávali sme sa o možnostiach ich riešenia, ako boli napokon riešené a prečo to bolo (ne)správne.
Dodnes si pamätám na moje štátnice, kde som počas jednej z otázok začal rozprávať o teoretických konceptoch jednotlivých ekonomických škôl. Vtedajší dekan, profesor Luptáčik, ma po chvíli zastavil, poďakoval a dal mi reálny príklad: Ak by teraz nastala kríza, ako by predstavitelia jednotlivých škôl reagovali a aký je Váš názor? Práve takéto ekonomické premýšľanie, hľadanie súvislostí a orientácia na praktické využitie sú tie aspekty, ktoré mi do života dalo najviac. Lebo situácie a ekonomické podmienky sa rýchlo menia, ale tento spôsob zmýšľania ťa vyzbrojí aj na túto zmenenú realitu.
Ak by si mal dať jednu-dve rady súčasným študentom, na čo by sa podľa teba mali najviac sústrediť, aby si po škole našli dobré uplatnenie?
Mne veľmi pomohlo to, že som už počas štúdia absolvoval veľa stáží a brigád. Veľmi sa tým nechválim, ale za prvé tri roky štúdia som vystriedal asi 10 brigád a absolvoval cez štyridsať pohovorov. Bolo to ale cielené. Chcel som spoznať trh, chcel som vedieť, čo firmy chcú a potrebujú a zároveň si vyskúšať čo najviac, aby som zistil, čo ma baví. No a okrem toho som sa v monotónnych brigádach začal rýchlo nudiť. A tak som si prešiel nadnárodné korporácie, verejnú správu aj neziskovky. Prvou radou teda je nebáť sa skúšať a nebyť lenivý zmeniť.
Okrem toho mi tieto brigády a stáže dali aj veľa nových kontaktov. Nikdy som odnikiaľ neodchádzal v zlom, stretával som veľa šikovných ľudí z rôznych firiem, oblastí, sektorov a to ti vie v živote veľmi pomôcť. Druhou radou teda určite je čo najviac networkovať.
Čomu sa momentálne venuješ v Slovenskej sporiteľni? Aké analytické témy sú pre teba najzaujímavejšie?
Našou každodennou úlohou je sledovať ekonomický vývoj na Slovensku a v súvislosti s tým aj mimo Slovenska – napríklad v Nemecku, celkovo v eurozóne či momentálne v USA. Našou úlohou je tieto vstupy komunikovať kolegom do banky, keďže na ich základe aj banka prijíma niektoré svoje obchodné rozhodnutia, no časť našej práce je aj komunikovať smerom von s médiami či na konferenciách.
Aktuálne nás najviac zamestnáva Donald Trump a dopad jeho politiky na EÚ a Slovensko. Práve tento geopolitický vývoj s presahom na ekonomiku je pre mňa veľmi zaujímavý. Zároveň ma veľmi bavia aj témy spojené s trhom práce či celkovo konkurencieschopnosťou.
Často vystupuješ v televízii alebo robíš rozhovory pre slovenské médiá, či už v rozhlase alebo v tlači. Ako si si na túto svoju rolu zvykol?
Začiatky sú vždy náročné. Človek si musí zvyknúť na kameru, musíš sa odosobniť od toho, že sa na teba aktuálne môžu pozerať tisíce ľudí a stále sa musíš maximálne sústrediť na obsah – čo a ako hovoríš. Hoci sú okruhy či otázky určené, často sa stáva, že sa debata s moderátorom vyberie iným smerom a tebe pristane otázka, na ktorú nie si pripravený. Čo môže byť problém, keď si naživo v štúdiu :-) Musíš sa preto naučiť aj trochu improvizovať a pritom si stále zachovať faktickú správnosť. Čím dlhšie to však robíš, tým si hlbšie v témach a čoraz menej otázok ťa dokáže vyslovene „zaskočiť“. No a tie kamery časom úplne prestaneš riešiť, je to už taká rutina.
Baví ťa to alebo si musel prekonať nejaké výzvy?
Jednou z výziev bolo rozprávať zrozumiteľne pre bežných ľudí. Človek, ktorý je dennodenne v niečom ponorený, môže mať pocit, že rozpráva zrozumiteľne a jednoducho. Avšak pre niekoho, kto je úplne mimo tejto oblasti, to môže byť príliš komplikované. Vždy preto musíš voliť taký jazyk, aby mu divák/čitateľ/poslucháč porozumel. Iné je potom rozprávať pred finančnými riaditeľmi firiem a iné odpovedať do nejakých bežných novín.
Ako vnímaš vývoj Národohospodárskej fakulty? Čo by si ako absolvent ocenil, keby bolo počas tvojho štúdia inak?
Ocenil by som dve veci, ktoré mi chýbali po skončení štúdia. Jednou z nich je väčší dôraz na cudzie jazyky, napríklad viac predmetov v angličtine, viac hodín jazyka a podobne. Priznávam však, že nás na to vyučujúci upozorňovali - často sme počúvali, že sa máme ten jazyk učiť, lebo ho budeme potrebovať. Vtedy to ale berieš inak, je to také „vzdialené“. Príchod do praxe mi však ukázal, že je to naozaj tak a musel som veľa dobiehať, aby som s ním bol naozaj spokojný.
Druhou vecou je viac sa sústrediť na štatistiku a ekonometriu. Hoci tam nastal už za mojich čias posun, ešte stále to nestačilo na to, čo som v praxi potreboval. V poslednom období však vidím, že sa na NHF robí kvalitný výskum, inovujú sa vzdelávacie procesy, používajú sa kvalitné zahraničné učebnice, za čo dávam obrovský like.
Keďže sa profesionálne venuješ analýzam slovenskej ekonomiky – aké sú podľa teba najväčšie výzvy, ktorým dnes čelíme?
Výziev, ktorým Slovensko čelí, je mnoho. Už načrtnuté strácanie konkurencieschopnosti by dnes malo byť podľa mňa témou číslo jeden. Neúmerná záťaž firiem, nedostatok investícií, rast mzdových nákladov nad úroveň produktivity, chýbajúce inovácie – to je len niekoľko problémov, ktoré potrebujeme vyriešiť.
Vidíš nejaké pozitívne trendy, ktoré by mohli prispieť k jej rastu?
Do budúcnosti nás čakajú aj výzvy vyplývajúce z demografických zmien, ktoré sa dotknú trhu práce, ale budú mať veľký dopad aj na sociálny systém a štátny rozpočet. No a nezabúdajme na kostru našej ekonomiky, automobilový priemysel, ktorý prechádza štrukturálnymi zmenami a musíme ho podporovať, aby touto transformáciou úspešne prešiel. Nehovoríme však iba o prechode na elektromobily, ale aj o celkovej štruktúre odvetvia. Spomeňme si na tzv. smile curve, ktorá nám ukazuje pridanú hodnotu jednotlivých činností životného cyklu produktov. Aktuálne u nás prevládajú tie, ktoré prinášajú relatívne najnižšiu pridanú hodnotu, vzhľadom na transformáciu a rast miezd sa potrebujeme posunúť na činnosti, ktoré prinesú viac pridanej hodnoty – a môžu byť aj lepšie zaplatené. Štrukturálny posun v našej ekonomike však len veľmi ťažko príde bez kvalitného vzdelania, preto je úplné zásadné prispôsobiť vzdelávací systém tak, aby bol pripravený na 21. storočie. Ak tieto výzvy nezačneme riešiť, dlhodobý rast slovenskej ekonomiky je vo veľkom ohrození – a aj náš potenciálny produkt sa začne zmenšovať.
Okrem práci v banke si aj komunálnym poslancom u vás v obci. Aká je motivácia za touto aktivitou?
Poslancom obecného zastupiteľstva som už druhé volebné obdobie, v mojej menšej rodnej obci. Táto „práca“ sa mi páči, pretože máš reálnu možnosti ovplyvňovať veci, ktoré formujú tvoj každodenný život. Od vývozu odpadu, úpravy verejného priestranstva až po investície do školy či organizovanie podujatí. Je to politika, ktorá je najbližšie k ľuďom. Máš okamžitú spätnú väzbu, stačí ti ísť do krčmy alebo na futbal (smiech).
Odporúčam to všetkým mladým, aby sa nebáli a išli do toho. Na začiatku budeš vyplašený a niekedy len šúchať nohami pri „starých matadoroch“, ale tvoje názory a nápady sú rovnako dôležité ako tie ich. Výhodou pre teba je, že priamo dokážeš ovplyvňovať kvalitu života v tvojej obci či meste.
Foto: archív Matej Horňák
