Nedávno publikovaná štúdia Life Satisfaction and Inequality in Slovakia: The Role of Income, Consumption and Wealth v časopise Social Indicators Research skúma, ako príjem, spotreba a majetok ovplyvňujú subjektívne vnímanie životnej spokojnosti na Slovensku.
Autormi výskumu sú Peter Tóth z Národohospodárskej fakulty a Národnej banky Slovenska a Biswajit Banerjee rovnako z Národnej banky Slovenska. Výsledky prinášajú nové zistenia o tom, ako rôzne formy ekonomických nerovností ovplyvňujú našu pohodu.
O tejto téme sme sa porozprávali s Petrom Tóthom.
Váš výskum ukazuje, že spokojnosť so životom na Slovensku ovplyvňuje nielen príjem, ale aj spotreba a majetok. Prečo je dôležité pozerať sa na všetky tri faktory súčasne?
V prvom rade, výška spotreby je podľa ekonomickej teórie v úzkom vzťahu s užitočnosťou, čiže spokojnosťou spotrebiteľa.
Po druhé, časť svojich príjmov si môžeme usporiť, inými slovami zabezpečiť budúcu spotrebu a vyrovnať tým výkyvy v našich budúcich príjmoch. Sporenie v aktuálnom období preto môže zvyšovať náš pocit bezpečia a celkovej spokojnosti.
No a po tretie, majetok je istým meradlom akumulovaných minulých úspor. Navyše v slovenských podmienkach, kde väčšinu majetku domácností tvoria nehnuteľnosti, vlastníctvo obydlia môže tiež bezprostredne zvyšovať náš úžitok alebo generovať nám príjem. Preto všetky tri faktory sú dôležité pre subjektívnu spokojnosť ľudí.
Vo vašej štúdii skúmate aj vplyv ekonomickej nerovnosti. Ako sa líši vplyv nerovnosti príjmov, spotreby a majetku na subjektívne vnímanie životnej spokojnosti?
Ľudia sa môžu pozerať na nerovnosť pozitívne, v zmysle príležitosti pre ich vyšší príjem v budúcnosti, alebo negatívne, keď závidia vyšší blahobyt iných, s ktorými sa porovnávajú.
V našej štúdii sme našli obidva tieto efekty. Prišli sme k záveru, že vplyv nerovnosti veľmi závisí od definície a spôsobu akým nerovnosti meriame. Čo sa týka celkovej nerovnosti v rámci porovnávaných skupín sme napríklad zistili, že ľudí skôr trápia nerovnosti v spotrebe a v majetku, kým nerovnosti v príjmoch vnímajú pozitívne.
To môže súvisieť s rôznou viditeľnosťou týchto zložiek ekonomického blahobytu. Kým príjmy si vieme porovnať medzi sebou iba sprostredkovane, obsah spotrebných košíkov a hodnota majetku sú o niečo viditeľnejšie pre ostatných.
Mnohí ľudia si myslia, že vyšší príjem automaticky znamená vyššiu spokojnosť. Aké sú hlavné zistenia vášho výskumu v tejto oblasti?
Aj naše výsledky potvrdzujú takýto vzťah, keď viac je vždy lepšie. V dátach sme nenašli nejakú úroveň materiálneho blahobytu, nad ktorou by ľudia už neboli šťastnejší. Náš spoločenský a ekonomický rozvoj asi ešte nedospel na takúto úroveň.
Vaša štúdia ponúka aj dôležité poznatky pre tvorcov politík. Aké opatrenia by mohli pomôcť zvýšiť spokojnosť obyvateľov Slovenska?
Tvorcovia politík by mali podporovať celkové zvýšenie blahobytu, zároveň by však mali byť obozretní a zabrániť prílišnému prehlbovaniu nerovností.
Plánuješ ďalší výskum v podobnej oblasti? Ak nie, na aké témy sa ďalej sústredíš?
Táto štúdia vychádzala zo starších údajov Zisťovania o financiách a spotrebe domácností z roku 2017. Plánujeme spracovať tú istú tému aj na najnovších údajoch z obdobia po pandémii covidu. V najbližšom období sa plánujem venovať aj téme aktuálnych zmien sadzieb DPH a analyzovať ich vplyv na spotrebiteľské ceny a nákupy.
Článok Life Satisfaction and Inequality in Slovakia: The Role of Income, Consumption and Wealth bol publikovaný v roku 2025 v časopise Social Indicators Research, zaradeného do kategórie A podľa prestížneho ABDC journal ranking listu. Kategória A je druhá najvyššia kvalita. Celý článok možno nájsť na tomto odkaze: https://doi.org/10.1007/s11205-024-03491-9
Foto: Filip Gono
